V nemocnici leží môj blízky príbuzný, ktorý máva (aj trikrát do mesiaca) kruté záchvaty, ktoré vraj primárne nesúvisia s chorobou, pre ktorú ho hospitalizovali.
Jediný liek, ktorý mu zaberie, je na predpis a preto si vypýtate od zdravotnej sestry poisteneckú kartičku (ktorú pacient odovzdal na začiatku, keď ho hospitalizovali), bez nej vám odborný lekár liek nepredpíše (a v lekárni liek nevydajú). Doma sa zásoby minuli, aj preto, že za jednu dávku doplácame vyše desať eur, čo je temer hodnota lieku.
...
Ale sestrička povie, že vám ju nedá, pretože pacient leží v nemocnici a vtedy lekár nesmie predpisovať lieky.
Prečo?
Pretože by bol problém s poisťovňou: nie je možné, aby počas hospitalizácie, rajónny lekár predpísal liek, o ten sa má postarať špitál - ktorý ho nemá (príbuzný leží na oddelení s inou diagnózou, ktorá so záchvatom nesúvisí).
Vy by ste ho kúpili aj za hotové, ale nemáte recept.
Je to jediný liek - sprej do nosa, ktorý pacient znesie - a jediný, ktorý je v jeho prípade účinný.
Žiadnu náhradu nemajú.
Od ochotnej sestry padne návrh, že nechá odkaz ošetrujúcemu lekárovi, ktorý o liek požiada, tak povediac, mimo oddelenia. Pravdepodobne cez komisiu, ktorá rozhodne. Potom musíte čakať, kým to schvália.... Dúfate, že pacient vydrží bolesť, kým sa (ak vôbec) postup schváli.
Potom sa ale rozhodnete, že nie. Nebudete čakať. A jediné, čo sa vám pozdáva ako riešenie je kúpiť liek (bez receptu) za hotové.
Ale treba mať kamaráta lekárnika, ktorý vám ho predá bez receptu, pretože vie, že liek nezneužijete, že ste ho doteraz pravidelne odoberali. Ak kamaráta nemáte, máte smolu.
Ale väčšiu smolu má v takom prípade pacient, ktorému nemáte ako pomôcť.
Vytáča ma postup poisťovní (či zdravotníctva?) vtedy, keď ide o zdravie, o príšernú mnohohodinovú bolesť, o nič iné.
Podobných prípadov musí byť viac.
