Navštevoval ma na pracovisku, kedykoľvek, keď sa mu zachcelo a nedbal na to, že ma časovo obmedzuje a ja musím doháňať zameškanú prácu po večeroch. Nenašiel som v sebe odvahu, poslať ho do čerta alebo mu jasne povedať: Vyrušuješ! Bol to šéf! - a vtedy som bol mladý a bojazlivý. Priznám sa, že ani dnes by som to neurobil. Nie pre bojazlivosť, ale pre úctu k človeku, ktorý nás osloví v dobrom.
Presedeli sme v práci nejednu hodinu, rozprávajúc o umení, o politike (bol straníckym funkcionárom v ZO KSS), o živote. V podstate sme si dobre rozumeli, ale ja som bol zviazaný vekom a služobnou podriadenosťou. Kto to poznal vie, aké je to ťažké pre mladého človeka, ak ho zahrnie nečakaná priazeň z vyšších sfér. Musel som si dávať pozor na jazyk, čo bolo neľahké, pretože on podobné zábrany nemal a to ma zvádzalo - k neopatrnosti. Musím uznať, časom som pochopil, že to bol výnimočný človek, ktorý mal pevný charakter. Nikdy nezneužil moje "neuvážené" slová: posmešky na adresu jeho rodnej strany. Bol, naozaj, priateľom a človekom, po akom túži naša nespokojná duša.
Vtedy:
Prišiel ako obyčajne: "Kde je?" - opýtal sa kolegyne. "Išiel k vám, na podnik, nestretli ste sa?"
"Nie, nevadí, počkám tu, kým sa vráti." Sadol si a čakal, netušiac, že som schovaný za pancierovou skriňou a modlím sa, aby urýchlene vypadol. Smola! Kolegyňa bola fešná a to ho inšpirovalo k rozhovoru, ktorý nemal konca. Myslel som, že sa pocikám. Vzdal to až po dobrej hodinke. "Tak ho pozdravte a nech mi zavolá."
Často som napodobňoval jeho gestá, chôdzu a reč:
Prišiel práve vtedy, in medias res. Vedel a videl moje šašoviny, ktorými som ho imitoval, pred minipublikom. Ani okom nemihol. Nedal mi pocítiť, ako sa ho to hlboko dotklo. Tváril sa, akoby nič.
Tých príhod bolo viac. Mal som talent na prúsery, v ktorých ma mohol "zlikvidovať." Ale, ako hovorim, bol to výnimočný, rovný chlap. Dúfam, že som ho - po prevrate - nesklamal.
Spomínam si, dnes, na neho. Ak by žil, mal by sedemdesiat. Opravujem slová z perexu: Mal som šťastie na kolegu a dodávam, že aj na priateľa. Všetko dobré, Vincko
