Bulvár je svinstvo, to vám poviem "zfleku", kedykoľvek sa ma na to opýtate, rovnako odpovie 99 percent ľudí, ktorí chodievajú na online do diskusií. Chybička krásy je v tom, že to napíšeme predovšetkým my, ktorí sme trochu známejší v tomto priestore (samozrejme, že myslím na blog), pretože nevyužívame (a nezneužívame) výhody anonymity (všetka česť tým, ktorí to nerobia ani pod vymyslenou identitou). Je to úprimné? Alebo sa iba obávame vyjsť s pravdou?
Akosi by sa "nepatrilo", aby som napísal: "Milujem bulvár, všetky tie klebety, kto s kým, čo a ako". Ale prisahám, že by to bolo nepravdivé. Oveľa viac by bolo úprimné: Občas ho čítam a neviem čo s ním...
Viete, že má aj jednu nezastupiteľnú úlohu? Nasiera nás, vtedy keď nám nič nechýba. Moja mama by povedala: Bolo koze dobre, išla na ľad tancovať... Prečo som sa začítal, keď ma tie nehoráznosti rozčuľujú? Prečo mám za chrbtom zapnutý kanál s reláciou, ktorá ma nadvihuje? Vyžívam sa v ponížení? Stupídnosť strieka ako ružica sprchy, som mokrý, rozzúrený a hypnotizovaný kalom. Ešte stále viem posúdiť, ale prečo sa nebránim?
Čítame bulvár (nie všetci), náhodne aj cielene. Niekedy iba preto, aby sme si mohli zanadávať, niekedy preto, že nás nejaká správa predsa len zaujme. Nový Čas svojho času prinášal, aj keď v skratke, čerstvé správy (v časoch, keď internet bol v plienkach) skôr ako mienkotvorné denníky.
Bulvár vychádza - a je čítaný - vari by ste sa nepovadili s vlastnou ženou, alebo mužom, napríklad preto, že číta rozhovor so Zdenou Studenkovou, ktorá desaťkrát v rozhovore spomenie svojho mladšieho partnera, až nadobudnete dojem, že o iné nejde ako o (radšej to nenapíšem)... :) ?
Ale keď píše o smrti človeka, ktorý je stále medzi nami... za to by som ho bil (je fakt, že v bulvári sa písalo o posledných chvíľach herca, ešte za života pána Dočolomanského, čím prekročil poslednú hranicu - neviem si totiž predstaviť väčší hyenizmus).
Pre tých, ktorí nerozumejú: Aj ťažko chorý človek potrebuje nádej. Aj minimálnu negatívnu zmienku o jeho zdravotnom stave pacient prežíva omnoho intenzívnejšie ako zdravý človek. Nádej zomiera posledná. Čudujem sa, že prokuratúra mlčí, pretože to čo písali v Novom Čase a podobných novinách, bolo jasným psychickým násilím na žijúcom, ťažko chorom človeku.
http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=16.8.2008/72030O Tento link smeruje do Korzára, našiel som ho pri hľadaní Nového Času a pod. Ani Korzár neunikol trendu...
http://www.cas.sk/clanok/85921/michal-docolomansky-metastazy-na-mozgu.html
