Čo cítiť?
Ovládne ma strach a hrôza alebo budem vyrovnaný, zvedavý a unavený?
Plný desu, že všetko končí a nič nepokračuje...,že, naozaj, boli sme tu chvíľu a... prišli z ničoho a odchádzame nikam?
Alebo naplnený radosťou, v očakávaní spravodlivosti?
Myslím na slová Casanovu. Keď prekročil tridaťosem rokov svojho života, zapísal si: Ocitol som sa na počiatku druhej, smutnejšej časti ľudského života - ak počítam, že priemerný vek je sedemdesiatpäť rokov (zaujímavé, že na konci 18. storočia, keď písal tieto slová, uvažoval o takom vysokom veku - ako o priemernom...).
Asi mu napadlo, vtedy, po prvý raz - aký je život rýchly a krátky.
Ten jeho, určite. Pri plnosti jeho života, pri jeho dobrodružstvách, ubehol - unikol - ako nič..
Ak budem mať čas a možnosť v tých chvíľach rozmýšľať - o čom to bude?
Nebojím sa smrti - "len" zomierania...
Mal som taký čudný sen...
Teda, predpokladám, že som mal...sen.
Neviem - čo budem cítiť vo chvíľach smrti...
Možno strach, ktorý ma premohol - teraz.
