V práci máme hotové peklo. Včera som zaznamenal 32 stupňov. Odchádzal som večer domov mokrý ako vecheť a zničený ako baník. Mám dojem, že každý okrem mňa je na toto počasie oveľa lepšie pripravený. Už od prírody...
Písal som o chlade v Bratislave a teraz som nespokojný, keď je tu konečne teplo.
Vidí sa mi, že môj organizmus neznáša extrémne výkyvy a neznáša ani predely: z tepla do zimy a naopak. To rozhranie. Čo vlastne znaša ten môj organizmus...?
V poslednom čase chodím ako opitý. A pritom už dlhšie nepijem. Niekedy si myslím, že sa rozpleštím, tu, rovno na okraj chodníka. Rozmlátim si hlavu alebo čo... Kolegovia ma presviedčajú: Daj si tabletku, na upokojenie...! A ešte ani nepočkajú na moje odmietnutie a uz sa predháňajú v tom, kto z nich skôr otvorí nejakú ampulku, aby mi prvý nacpal svoju medicínu do gágora.
Myslia to dobre, ja viem... Ale rovnako dobre viem aj to: že môj problém vyrieši stánok na Šafku (napadla si mi, Julka :o))- len musím stihnúť záverečnú a tam ma už čaká... Moja milovaná. Zabalená v papieri, v nevábnom obale. Ale aká rozkošne dobrá. Moja milovaná kráľovná... Margot!
Zbožňujem čokolády a sladkosti. Je to ten najlepší liek na moje "stavy." A túto dobrotu mám najradšej (aj keď pohľad na nádhernú Sophie Marceau v titulnej postave rovnomennej drámy - rovnako ulahodí, duši - aj telu).
