Krátky list na krátku rozlúčku

Videl som ťa dnes po toľký raz na kolenách z bolesti duše. Ani neviem ako dlho to už všetko trvá... Tieto riadky si neprečítaš, asi nie. Rád by som niečo urobil, ale som bezmocný. Sedím pri tebe. Hlavu mám v dlaniach a sledujem, či vypiješ z tej šálky trocha džúsu. Je v ňom cukor, pretože už niekoľko dní neprijímaš potravu, jedlo, vodu ani lieky. Dúfam (márne), že tu jednu, jedinú šálku vypiješ, do dna. Moje oči prosia, moja hlava zúri. Nadávam a preklínam nemilosrdného Pána Neba a Zeme. Nepomôže, nepohladí tvoju utrápenú, malú, zmučenú tvár. Pozeráš sa na mňa, objímaš ma a plačeš. Potichu mi šeptáš: "Nemôžem, neznesiem túto liečbu". Čo mám robiť, preboha?