Keď som pracoval v obchode – mal som v tíme aj mladé slečny. A pre tie bol ich vzhľad a príťažlivost - prioritnou záležitosťou. Mladé baby, nezriedka obdarené „kufrom na podvozku“ ako sme im v puberte, my, chalani hovorievali - i krásky, ktoré si boli dobre vedomé (pre nás, svojich rovesníkov - nedobytné, potvorky), náhodného bonusu od Neho alebo od prírody – vyberte si podľa svojho svetonázoru, nech sa páči...
Škrelo ma to. Často, totiž, boli tie nepekné obdarené dobrým charakterom a pekným duchom, "len" fyzická krása, "akosi" - absentovala. U tých pekných - to bývalo skôr naopak. Až som Ho (Ju) podozrieval, že to robí náročky – pre rovnováhu. Ale potom ... ako by bolo možné, že pripustil(a)-(pre korektnosť) jej narušenie, symbiózou krásy tela i ducha a aj opačne?
Podobne ako pri tej predošlej kategórii - škaredých a nepríťažlivých ľudí, máta ma aj: prečo stretávam denne ľudí krásnych - ako lusk.. Na prvý pohľad! A opäť - podľa vžitých predstáv. Myslím na ženy, dievčatá a slečny. Matky a babičky - predovšetkým... Som muž...
A pýtam sa (Ho, Jej):"Ako to je? Bože! Príroda! Plastickí chirurgovia!" Volám prvému, neodpovedá. Robí to často. Zatajuje sa. On aj jeho syn. Ten tretí mlčí – nestojím mu za to (odpovedať mi). Ja viem. Majú svoje starosti! Iné... Keď som potreboval súrnu pomoc – bol „prítomný“ a zobral mi ten hovor. Vybavil a nepotreboval som ani „tlačenku.“ Uvedomujem si to a prosím o odpustenie. Asi to nie je dôležité – aj keď sa mi zdá – že je. On pozná svoje priority. Nesmiem mu do nich "kafrať."
Príroda? Volať jej môžem – dopredu viem, že zbytočne. Plastickí chirurgovia? Hm.. Tí len naprávajú „omyly“ prvého a druhého v poradí. Nepovedia vám nič o prirodzenej kráse. Teda - povedia - ako profesionáli a "krášliči", ale nič o jej vzniku. Na to sú genetici. Ale ani tí, vlastne, nevedia nič o jej vzniku – leda o jej prenášaní.
My, ktorí máme to šťastie, že sa na nás niekto ulakomil, presvedčíme svoje malé sebavedomie a sme spokojnejší. Nebude to s nami až také zlé – hovoríme si – ak sa na nás niekto ulakomil. Podobne reagujú naše náprotivky - na seba – na svoju schránku. Fyzickú. Uvažujem:
Ale! Prečo tí, ktorým nadelil objektívnu krásu – ktorá sa mimochodom mení po desaťročiach, či stáročiach – pre väčšinový vkus - prečo tým, často, rovnakou mierou nedaroval krásu ducha. Prečo sa stretávam s krásavcami, ktorí nudia. Prečo je to tak, že niektoré krásne dámy ostávajú neotrasiteľne krásne, do okamihu, kým otvoria ústa?
Tak neviem... A pýtam sa? Odpovie mi niekto? (On)nedvíha. Pred chvíľou som mu volal, znovu...
Poznámka: Niečo medzi "tým" - som vynechal, náročky...som extrémista...
