Prednedávnom som sa dostal k autobiografickej knihe(*1) Stefana Zweiga (o. i., autora Amoku či Netrpezlivosti srdca) Svet včerajška, ktorá zachytáva obdobie v rozmedzí rokov 1881 až 1941 s osobitným dôrazom na udalosti pred rokmi 1914 a 1939. Je to dielo nanajvýš aktuálne v dnešnej dobe, keď, možno, opätovne stojíme na pokraji vojny. Časy pred prvou a druhou, správanie médií, osobností, obyčajných ľudí, zachytené v tomto diele, sú nápadne podobné udalostiam dnešných dní. Kniha ma posunula k biografii o Márii Antoinette, ktorú stihol napísať v desaťročí plnom nádejí, že krvavé jatky boli posledné na ceste k zjednoteniu Európy a že budúcnosť znamená už iba mier. Povedané dnešným jazykom, Zweig bol jedným z prvých Európanov, k akým sa dnes hlásia mnohí. Horlil proti izolácii nacionalizmu, burcoval spoločne s Romainom Rolandom či Rainerom M. Rilkem svedomie kontinentu v časoch, keď slovo spisovateľa malo váhu. Úzkosť za vlasťou, svoje rakúšanstvo, pocítil až keď sa v cudzom svete cítil opustený. Kto je zvedavý ako sa Židia včlenili príchodom z geta do habsburskej ríše, ako spretrhali (na rozdiel od svojich východných bratov) konáre od kmeňov svojej prastarej viery a zlepili ich tmelom vlastenectva, pocitom istoty a domova vo fungujúcom spoločenstve, potrebuje čítať Zweiga. Európana, humanistu a predsa človeka zviazaného so svojou vlasťou, Rakúskom až do predčasnej, dobrovoľnej smrti..