Prvé ráno precitla s pocitom čudnej ľahkosti. Po predchádzajúcom večere (dlho do noci nemohla zaspať - utápala sa v slzách a vyhrabávala v troskách spomienok aspoň kúsok odvrátenia z neodvratnej pravdy) sa zobudila, prekvapivo svieža (plač odľahčil jej žiaľ, na okamih) - aby vzápätí upadla do zúfalej pasivity. Nič nebolo ako doteraz. Vedela, tušila, že sa niečo okolo nej deje. Všimla si mladú krásnu ženu, ktorá nedokázala odtrhnúť pohľad od "jej" muža. Vždy, kedykoľvek okolo nej prešla, v jeho blízkosti, na pracovisku, kde boli zamestnaní. Napriek tomu verila, že jej sa "to" stať nemôže.
Nasledujúce dni sa nič nezmenilo. Neodchádzal, a ak, tak len do práce, ale večer sa vracal. Neskôr ako obyčajne, ale ešte vždy sa vracal k nej, k deťom. V jeho tvári bol zmätok a nepokoj. Tento stav však nemohol trvať do nekonečna. Vedela a čakala, kedy nastane deň, že už nepríde domov. Domov? Kde bude jeho domov? No, nateraz ešte nemal odvahu. Priznaním sa vyčerpal, načas. Ale pomaly ju naberal - na druhý, záverečný, rozhodujúci krok.
Tých pár posledných večerov trávil v detskej izbe a venoval sa iba deťom. Očami ich pohládzal, láskal. Prišlo "to" aj na neho. Chcel v posledných chvíľach nahradiť všetko to o čom sa domnieval, že v minulosti zanedbal. Koncentroval všetku svoju energiu a preciťoval svoju lásku k ním, akýmsi zvláštnym, intenzívnejším spôsobom. Dotýkal sa ich a hľadel do vydesených očí, ako by do tých studničiek nikdy nenazeral. Ako prvýkrát, keď zbadal otvorené očká v bielych uzlíkoch na chodbe nemocnice.
Ráno odchádzal prvý a lúčil sa neuveriteľne slušným spôsobom, pretože ho tlačilo na duši. Ona to vycítila, chcela mu to uľahčiť (bola v tých chvíľach veľká, vo všetkej tej biede, bola neuveriteľne veľká a dôstojná) a vždy ho na odchode prekvapila pohladením, bozkom na líce - so slzami v očiach. Ale on sa vždy strhol a neprítomným pohľadom "pozeral" cez zatvorené dvere, aby bol rýchlo preč od tejto zranenej ženy, ktorej tak veľmi ublížil. Nedokázal sa na ňu pozrieť. Cítil sa ako úbohý potkan.
Ale asi po týždni sa už nevrátil. Zatelefonoval, že sa zdrží v práci pre neodkladné povinnosti a ... že asi príde neskôr. Nepovedal - prídem neskôr, ale - asi prídem neskôr. Pochopila presne, čo znamená asi...
