Ako sa po sebe vozíme

Až natoľko, že niekedy mám chuť "zavaliť" ich pôvodcov, tými najhlúpejšími nadávkami (a priradiť sa k nim). Neviem prečo, ale často sa mi žiada odpovedať rovnakou mincou a chrliť síru na hulvátov. Občas, obávam sa, prestrelím. Vtedy som agresívny, ale stačí mi upozornenie názorového spojenca a upokojím sa. Vulgarizmus som, dúfam, ešte nepoužil.

Akosi neviem pochopiť, že niekto z nás, ukrytý v šere monitora, zneužíva svoju anonymitu a dokáže sa chovať ako hulvát. Diskutujúcich na tejto úrovni je viacero druhov. Tí prví (inteligenti), ktorí si uvedomujú intelektuálnu prevahu. Prejavujú sa žeravou iróniou a sarkazmami, ktoré následne prechádzajú do zhadzovania oponenta. Táto skupina nepoužíva vulgarizmy, ale jej postup je frontálny a zničujúco agresívny.

Druhá skupina sa podobá na prvú. Rozdiel je len v tom, že občas, prekročia hranice a používajú tzv. ľahké nadávky, Najlepšie, tie anachronické a slovenské, ktoré v kontexte dnešnej doby, znejú obzvlášť zdrvujúco. Napríklad: tupec, hlupák, obmedzenec a podobne (v tejto súvislosti odporúčam nazrieť do zlatého fondu pánov L a S a inovovať zásobu výrazmi ako: ogrgeľ, pačmaga, bachráč bachratý a pod.). Tu je už vidieť odklon od rácia a následne aj nižšiu úroveň intelektu.

Posledná (možno nie) skupina je tá, na ktorú som myslel na samom začiatku. Je to tá, čo mi "pije krv" a zároveň tá, pri ktorej zabúdam na svoju výchovu. Nadávky ako: no, radšej nie... by som bol ochotný "sypať" ako z guľometu. Sú to mládenci a možno aj devy (nečudoval by som sa - slovník dám, ktorý v súčasnosti niektoré používajú, na uliciach alebo v prostriedkoch MHD), ktorí, presvedčení o svojej výnimočnosti, zavaľujú svojich zakríknutých oponentov, nadávkami najhrubšieho zrna, spletenými pseudo filozofickými úvahami. Kým sa admin spamätá, je to na svete a my ostatní, po odstránení textu len špekulujeme, čím dotyčný diskutujúci obohatil net (a sme nešťastní z toho, že nám unikla "perla").
Táto skupina sa prejavuje hlavne na diskusiách k printovému vydaniu a málokedy aj na blogoch. Samozrejme, že aj tu, ale nie tak často.

Tieto skupinky (použijúc terminológiu pána predsedu) spája jedno. S veľkou radosťou napádajú autorov článkov (teda tých, ktorí sú naozaj len v čiastočnej anonymite - píšu pod svojim menom, predstavujú sa svojou fotografiou - k ich identifikácii nemusí byť prizvaný žiadny Sherlock Holmes). Teda napádajú ľudí, ktorí idú so svojou kožou na trh , nehanbiac sa za svoje názory. Veľakrát naivné, úsmevné, nezrelé, ale naopak veľakrát obohacujúce, brilantné a briskné. Podstatné je, že názory sú vlastnoručne "podpísané". Niekedy je to plagiát. O to viac majú autori problém pri obhajobe príspevku. Nesťažujme im to. My, ktori sedíme ponorení v šere svojho monitora, ostávajúci v anonymite.