Tento fenomén - zvýšený podiel Afroameričanov a ostatných skupín obyvateľstva aj v kinematografii - je podporovaný politickou korektnosťou, ktorá ovládla Nový svet a registrujeme ho aj v dielach krajín EÚ, kde tieto skupiny tvoria významnú časť obyvateľstva. Obávam sa však, že vytváranie hrdinov-nasilu-neprinesie očakávané ovocie. V Amerike k nemu pridružili pozitívnu diskrimináciu.Čo je vlastne uprednostňovanie minorít pred majoritami a „zmäkčovanie“ nárokov, napríklad pri prijímaní do zamestnania v štátnych službách alebo pri prijímaní do škôl (nechcel by som sa dostať do rúk takého lekára). Akési odškodné za zločiny bielych z minulosti. Pretože ma baví kino, chodím aj na akčné filmy a tento trend sledujem už niekoľko rokov, zdá sa mi byť (vo filme) prehnaný a ignorujúci realitu.
Neviem aká je v súčasnosti situácia v pozitívnej diskriminácii, ale pred časom som v tlači zaregistroval nesmelé protesty časti Američanov proti takému prístupu. Osobne ma nesmierne potešil veľký herec Bill Cosby, ktorý k týmto snahám vzniesol ostré výhrady a zašiel ešte ďalej, keď obvinil časť Afroameričanov z pasivity, bolestínstva a neochoty vziať svoj osud do vlastných rúk. Tento vynikajúci človek dokázal svojim rodinným seriálom stonásobne viac pre porozumenie medzi rasami ako väčšina aktivistov dohromady.
Iste sa všetci pamätáme na rozkošnú rodinu lekára a právničky v najlepších rokoch a ich početnú rodinu. Bol to tak trochu zidealizovaný pohľad, ale skvelý scenár (na ktorom B.C. spolupracoval) a výborné výkony hlavných predstaviteľov nás nenechali na pochybách, že takto to môže fungovať a malo by- a u skeptikov aspoň vzbudil ilúziu. V diele nebola ani zmienka o diskriminácii a kontakty Huxtabbleovcov z ostatnými Američanmi pôsobili úplne prirodzene. Bol to vlastne zázrak, že sa zo seriálu pre čiernu Ameriku vykľul celosvetový hit, milovaný bielymi, čiernymi, žltými, teplými aj studenými. Nezakomplexovaný frajer nám ponúkol „podívanou,“ na ktorú nezabudneme ani po rokoch. Jeho misia, nenásilná a nevykonštruovaná mala podstatnejší dosah ako mnohé byrokratické akvity od stola.
Takou byrokratickou aktivitou sa mi vidí byť násilné presadzovanie farebných umelcov do hollywoodskych spektáklov, hlavne akčných filmov, rodinných a komédii. Mám z toho pocit, že „zodpovední“ vsadili na podprahové vnímanie a chcú takto implantovať do pubertiakov politickú korektnosť. Čo by bolo iste super ak by to išlo. Ale život nie je reklama na pracie prášky a raz sa im vypomstí tento umelý svet. Že by sa to mohlo robiť prirodzene a odzrkadľovať realitu? Toho sa asi boja. Aj obvinenia z neprogresívnosti, či zo skrytého rasizmu čo je dnes v USA asi horšie ako dostať AIDS. Ach! Ako prirodzene pôsobil S. L. Jackson v Pulp Fiction, kde fenomenálne nahrával Travoltovi alebo Poitier v Pánovi učiteľovi z lásky, milovanom to filme našej generácie. Alebo dnes, Denzel Washington v Bone Collector, či perfektný L. Fishburne v Othellovi alebo v prvom Matrixe a iní. .
Všimli ste si tie nepravdepodobné (v živote) situácie? Ak je hlavný hrdina beloch, rozhodne má: alebo čierneho kamaráta alebo čierneho kolegu alebo čierneho protivníka v rovnocennej úlohe. Ak je zloduch čierny, rozhodne sa tam zjaví aj biely lotor, trebárs v úlohe zlého a skorumpovaného poliša. Najlepším variantom sú potom dvaja kamoši na život a na smrť, ktorí voľakedy mali rovnakú frajerku a obom dala košom a to ich drží pospolu. Samozrejme frajerka bola biela, aby sa zdôraznila rasová znášanlivosť. Oni dvaja potom dolapia oboch lapajov.
Nemám rád takéto konštrukcie. Pretože väčšinou sú hlúpe a neproduktívne. Považujem za hlúposť pozitívnu diskrimináciu . Jasné, že aj Cosby konštruoval, ale výsledok bol nad očakávanie kladný a seriál mal úroveň a ďalekosiahly výchovný dosah. Veľký doktor by si za neho zaslúžil Nobelovu cenu. Ovplyvnil celú generáciu mladých teenagerov, ktorých popchol dopredu víziou, že sa dá zmeniť osud vlastnými silami. A o tom som vlastne chcel napísať. O vlastných silách.
Pohľad Billa Cosbyho by mohol byť inšpiratívny aj pre našu slovenskú minoritu.
Poznámka: Bol som podozrievaný z rasizmu, tak som si považoval za povinnosť niečo napísať. Že som katolík, to znesiem, pretože som. Ale, že som rasista, to neznesiem, pretože ním nie som.
