Zahryzol som do jazyka (pretože ju poznám dlhšie), berúc to ako úlet, ktorý spôsobil alkohol.Sedel som vedľa nej od tej chvíle nesvoj. Niekoľko mesiacov mi to behalo po rozume... Ako to mohla povedať? Ako bezcitná sviňa. Rozprávali sme sa o niečom inom, a naraz, len tak bez kontextu, ako sa často stáva, jeden (vždy sa nájde jeden, aby neporušil nepísaný zákon) nadhodil, že tá a tá (nikto ju osobne nepoznal - iba z médií), má rakovinu.
V autobuse môj kamarát, dvojmetrový silný chlap, hučal do dievčaťa zabaleného v páperovej bunde, ktorá ostala sedieť, napriek tomu, že pri nej postávala, gániac na ňu, staršia pani: No, milostivá slečna je asi tehotná, keď nevie čo sa patrí! - Zahučal, aby o pár minút onemel.
1. V prvom prípade, mladá žena mala rakovinu, "bránila" sa, keď na to prišla reč... Vtedy večer som nič netušil.
2. Autobus zastal. Dievča v páperovej bunde ťažko vstalo. Zľava vytiahlo dve drevené barly, "ukryté" za bundou, pod texaskami sa rysovali protézy.
Kamarát vystúpil na najbližšej...
Občas zažijeme trapasy. Občas sme uvážliví. V prvom prípade mi odľahlo, za hodnotu pravdy, ktorá bola oveľa ťažšia, ako jej "blbé" slová. Vtedy večer...
Bolo dobre, že som mlčal. To sa mi prihodí málokedy. Náhoda, alebo priveľa alkoholu v krvi?
Druhý mikropríbeh kamarátovi pomohol. Kým niekomu vynadá, trikrát sa nadýchne a pozorne sa pozerá na objekt svojej nevôle :)
A mladú ženu vyliečili. Chvalabohu!
foto: http://witchdoctor.files.wordpress.com/2008/02/silence1.jpg
