
"Si kokot, si obyčajný kokot!" Zakričal hrubým hlasom pred domom mladík "hlavohruď" na svojho kamaráta, keď nasadal do auta pod našim balkónom. Pofajčieval som, sledoval staršieho suseda so psom na prechádzke, ktorý práve prechádzal okolo toho auta. "Mládenec, ako sa to vyjadrujete, nehanbíte sa?" Takmer mi vypadla cigareta, zmeravel som v očakávaní najhoršieho výpadu proti starkému. Dvere ostali pootvorené, ako "hlavohruď" nasadal. "Do riti!", zahrešil som v duchu, "Ježiši, nie!", zaúpel som. Chvíľa ticha. Neznesiteľná. Potom to prišlo: "Prepáčte!" Buchli dvere. Audina zmizla za rohom.
Stalo sa pred chvíľou, v centre starého mesta. "Pod našimi okny" (tečie vodička... :). To je sila!