
Včera, keď som čakal pred Tescom na električku (na kameňáku), sledoval som čínsku rodinku. Dve mladé ženy, asi osemročný chlapec a šušník v kočíku. Obhrýzal podrúčku, gúľal očami. Líčiská ako tenisové lopty. Mladé baby ho žrali. Možno to bola mama s dcérou, syn a poškrabok v perinke. Manžela som nevidel. Kým prišla električka tešil som sa z pohľadu na nich. Nedalo sa nepozerať, pretože to bola naozaj chutná família. Predovšetkým ten škrečok :o) v kočíku, ktorý pri nástupe chalan chytil do rúk a ťahal sa po schodoch dnu prvý. Ako dospelý chlap. Váha to bola riadna (bol obťažkaný taškami), nebola to bugina ako za našich čias. Ženy pomáhali zospodu. Keď nastúpili, vykročil som aj ja na stupienok - a vtedy som začul pani na chodníku, opierajúcu sa o francúzsku barlu. Sprisahanecky zahlásila smerom ku mne: Čo tu robia tí šikmookí, načo sem chodia? Nevedel som v tom okamihu od prekvapenia čo na to povedať, dvere sa už už zatvárali, iba som zahlásil nezmyselne ako idiot: Lepšie ako hlúpi Slováci! Niečo podobné som ešte nezažil. Urážky Vietnamcov na čínskom trhu áno. Ale tu ma prekvapilo, že tá bosorka reagovala na rodinu, ktorá p
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené