Vyrastal som tu. Narodil som sa v päťdesiatom šiestom. Rodičia mali korene na strednom Slovensku, ale prirodzene splynuli s väčšinovým obyvateľstvom, pretože tu žili od najútlejšieho detstva.
Bratislava v 60 - tych rokoch bola ospalým, provinčným mestom, ktoré žilo z minulosti a spomienok na násilné odstrihnutie od Viedne, svojej väčšej sestry - hlavného mesta monarchie. Pamätám sa, že ako chlapec som bežne zdravil aj neznámych dospelých ľudí a vládla tu celkom príjemná atmosféra.
Na zdevastovanej Michalskej ulici som prežil najkrajšie roky. Legendárne korzo nemusím spomínať podrobnejšie. Na blogu je veľa pamätníkov, pred ktorými by som sa hanbil pre svoju neschopnosťopísať večery na tejto magistrále osudov.
Väčšinu betónových sídlisk postavili ešte pred Petržalkou. Do panelákov sa sťahovali obyvatelia schátralých budov v centre, ale nastal aj prirodzený príliv z vidieka. Bratislava je zákonite najväčším lákadlom. Je tu najviac pracovných príležitostí aj možností pre kultúrne vyžitie.
Výstavbou Petržalky nastal prisťahovalecký boom. Trvá podnes, keď už nastal problém s ubytovaním. Za prácou chodí denne do Bratislavy niekoľko desiatok tisíc ľudí.
Splynutie dospelých prišelcov (bez pejoratívneho nádychu) a domácich bolo od začiatku problematické. Presadiť strom do inej zeme je risk. Väčšinou to vyjde. Moje mesto obohatili za tie roky vynikajúci novobratislavčania, ktorí tu našli svoj domov, lásku a založili si rodinu. Je medzi nimi mnoho významných jedincov, ktorí sa presadili doma aj vo svete.
Žijú tu aj prisťahovalci, ktorí podnes nenašli k mestu vzťah. Trocha to chápem. V rôznorodej zmesi kultúr sú stratení. Majú svoje návyky, prišli z úplne iného prostredia, cítia sa vykorenení, frustrovaní. Ich prerod na "mešťanov" bude komplikovaný ako prenášaný pôrod. Grupujú sa podľa regiónov. Nadávajú na „svoje“ nové mesto a ťažko hľadajú oporný bod. Majú ho v sebe a mali by sa o neho podeliť. Bratislava si to zaslúži. Dala im novú šancu. Je hlavným mestom všetkých Slovákov.
