Mŕtvi za kontajnermi

Vynášal som smeti. Bola ešte tma. Spoza kontajnerov sa zdvihla postava. V pološere lampy ako zombie. Nemáš cigaretu? Opýtala sa oživená mŕtvola a ja som zalapal po dychu... Špinavý a smradľavý úbožiak s ksichtom od zalepenej krvi. Z nosa mu tiekol vodopád. Cigaretu som mu dal, prachy nepýtal. Niekoľko dní rozmýšľam: Ako je možné takto žiť? Ak tam bude na Vianoce, tak ako je tam aj s kamarátom už asi desať dní, s blbými pocitmi zasadnem za štedrovečerný stôl... Nie, nepozvem ich k sebe, nezniesol by som to. Ako je možné, že toto pripustíme? Aj keby ten život bol ich rozhodnutím (alebo naozaj nemajú ani kde prespať?), aj tak by som ich, aj násilím (aby som to nevidel a nemal výčitky svedomia???), prinútil aspoň k nejakej nocľahárni. Neverím, že je dnes niekto prinútený nepriazňou osudu až k takémuto poníženiu. Čo poviete vy?