Pornografia bola vždy. Odkedy sa človek naučil kresliť, zobrazoval aj súlož. Keď si však pozriem staré obrázky v Kámásútre z dubčekovských čias, nepôsobia ani trochu pornograficky. Opravujem sa. Pôsobia vzrušujúco, ale nie lascívne. Rovnako je to s písmom, ale to vzniklo neskôr, ako sa pračlovek naučil zobrazovať svet na stenách jaskýň alebo do piesku kresbou. Písmo vzniklo v múdrejšej spoločnosti. Vzdelanejšej. O kníhtlači ani nehovoriac...
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://infostore.org/info/1772598/020_04_kamasutra_14156.j
Nástupom fotografie a moderných technológii, internetu, fotoaparátov s videozáznamom, zabudovaných do mobilných telefónov, dostala pornografia nový rozmer, stala sa obrovským priemyslom. Ako sme zachytili v posledných dňoch, dostala sa aj do škôl. Včera som videl video dvanásťročnej školáčky, ktorá orálne uspokojovala svojho štrnásťročného kamaráta.
Podľa reakcie detí, ktoré redaktor televízie oslovil, nedeje sa nič šokujúc a výnimočné, v tom zmysle, že by tie detiská boli nejako ohromené... Je to logický vrchol(?) ťaženia, pôvodne "hanbatých" obrázkov, ktorým sa nevyhlo ani "katolícke" Slovensko(keď už ide o katolicizmus, ten v tom nehrá nijakú úlohu, možno iba násobí expresívnosť "šokujúcej" pravdy: sex prestal byť tabu aj pre malé deti. Pán psychológ to vysvetlil: človek je od prírody zvedavý. Hranice nie sú... Zmizli.
Tak som zvedavý čo bude nasledovať? Dožijem sa súloží, orálneho a iného uspokojovania, priamo na ulici. za bieleho dňa? Je to možné. Pred pár rokmi som bol svedkom súlože detí, pri fontáne na Štrkovci. Ale to bol neskorý večer. Okolo 20-tej hodiny, v zime. Bolo mi vtedy tých detí ľúto, aj vydesenému. Bál som sa, aby neprechladli, robili to na snehu(samozrejme bol som v šoku, dodnes si to pamätám, ale aj tak, to mi napadlo ako druhá vec, mrzlo, bolo pod nulou).
Nemoralizujem. Iba mi to všetko nejde do hlavy. Neviem sa s tým zmieriť. Hranica sa posunula, definitívne. Padla. Časy, keď Valach v SND povedal slová: "Ak si zvyknete, tak ste kurva, nie dáma!", boli pred tridsiatimi rokmi. Išlo o banálnu vec: hlavná hrdinka poznala mrzké slovo, ktoré podľa improvizujúceho herca, dáma poznať nemá.
Kam pôjdeme? Ďalej? Normálne som zvedavý... Vie niekto, alebo tuší niekto, kam sa uberá naša spoločnosť? Od čiernotisoveckého Vladivostoku po ašské Los Angeles? Tento trend zachvátil celý svet. Vojaci moslimských zemí korzujú po internete rovnako, ako naši. Veriaci, puritáni a farizeji, rovnako ako ateisti. Nie všetci. To je jasné. Ale hranica tolerancie sa posúva u všetkých. To by bolo fajn. V inej oblasti. Takto mi to pripadá, že sedíme na stole. V jeho jedinej zásuvke sa ukrývajú granáty(ako v tom krásnom českom, humanistickom filme proti zverstvám fašizmu, ktorý som videl v nedeľu večer na ČT).
Malé deti na základných školách natáčajú amatérske porno. Ešte, že ma ten riaditeľ uspokojil. Budú prísnejšie sledované cez prestávky. Niečo sa deje.
Týchto niekoľko riadkov som nenapísal preto, že som pohoršený. To by bolo priveľmi prosté... Jednoducho - neviem sa s tým vyrovnať: že je to tak ako to je. To je všetko. Niečo vo mne nie je pripravené na túto zmenu. Cítim sa ako ten chlapík vo Fitzgeraldovej poviedke. Chľastal niekoľko dlhých rokov, a keď sa prebral z opice, nepoznával svet. Som zvedavý, ako sa na to pozeráte vy. Môže ma upokojiť vedomie, že neviem vlastne prečo, ale cítim, že sa deje niečo zlé? Prípadných diskutujúcich prosím, aby nezačali spomínať Boha. Pretože ten je v tom nevinne. A neveriacich treba rešpektovať. Toto je naša spoločná vec. Cosa Nostra. Tak ako plynie čas, tak sme sa sem dostali. A mne sa vôbec nezdá, že by ten svet bol zlý. Určite, aspoň pre našu západnú kultúru a priestore v ktorom žijeme. Najlepší čas!
