Z úzadia, z diery anonymity, občas "vyhúknu" ľudia, aby nám zvestovali, že v tom našom milom Česko-Slovensku žilo 15 miliónov vagabundov, ktorí kolaborovali s nemravným režimom, už len tým, že sme tu žili a pracovali.
Všetci tí antichartisti sú "vyvrheli", pretože podpísali text proti slušným ľuďom. Gott, ktorý žil v naozajstnom blahobyte, alebo starý Werich. Rovnako tak nevýznamný Laufer - či slávni Lasica so Satinským. Miroslav Horníček, Rudolf Hrušínský alebo Oldřich Nový. Ba aj Milan Kňažko, ktorý stál na tribúne revolúcie ako prvý, i to bol, asi, "mravný parazit"...
Zdá sa, že jediní čistí sú tí, ktorí odišli za vidinou väčšieho krajca chleba, a teraz sa vydávajú za obete politiky. Veď mnohí z nich to aj uviedli, po prekročení hraníc, že tu boli prenasledovaní, nikomu nezavesili na nos, že jednoducho sa chceli mať lepšie. Prečo aj? Je to ľudské, ale povedať pravdu by bolo mravnejšie (prosím, nemyslím na ľudí, ktorí naozaj odišli z politických príčin, alebo jasne uviedli, že chcú žiť a pracovať v slobodnom svete).
V niekoľkých rozhovoroch na Sme.sk prebiehajú diskusie o mravnosti hercov, básnikov, autorov. Odsúdenia za ich "lokajskú" činnosť v prospech bývalého režimu. Nezriedka si za to môžu samotní interwievuovaní umelci, pretože sa, sem tam, stavajú do úlohy obetí. Tak nepriamo, ale dá sa tam, v tých rozhovoroch, vycítiť určitá póza.
Čo som to vlastne chcel napísať? Že som tu žil, že tu žila moja rodina. Milovali sme a pracovali. Niektorí boli zatváraní do väzenia (aj moja mama, za protištátnu činnosť, paradoxne za 1. Slovenského štátu, rovnako tak aj za Gottwalda). V neľahkých časoch nás potešili umelci, komedianti, klauni. Pomáhali nám prežiť. Jasné, že mali dobre zaplatené. Ale zaplatené sme mali aj my. Ide iba o to, že kto robil nadprácu. Kto naozaj ublížil? Pretože samotné, úspešné účinkovanie, ani podpis anticharty, nemôže diskvalifikovať mnohých skvelých komediantov.
Aký je rozdiel medzi lacnou a drahou "štetkou"? Žiadny. Kurva ostane kurva. Či za 300, alebo za 5000 korún. Podľa logiky niektorých chytrákov, všetci, ktorí sme prežili väčšiu časť svojho života v bývalom režime, sme nemravní. Tak mi to vychádza. Iba ak by prišli z inej planéty...
Asi pôjdem do "kúta" a budem si trieskať hlavu o múr. Nevedel som, že samotná existencia v ČSSR, pozeranie filmov, smiech na komédiách, že to všetko je neprípustné. Vstali noví kádrovníci... Súdia, aj keď nič nevedia o konkrétnej situácii, toho ktorého človeka. Nedajboh, aby som sa zastal, trebárs XY, hneď som mravným relativistom, snobom, človekom, ktorý očakáva potľapkanie po pleci. Je im jedno, že po tom nikto netúži (je im jedno, že trebárs L a S pomáhali naozaj žiť).
Kádrujú. Anonymne.
A ešte jedno som chcel napísať, tak to napíšem: aj medzi komunistami boli slušní ľudia, vlastenci, ktorí položili život za svoju vlasť. Tak ako u všetkých, charakter preveruje konkrétna situácia (a vedomá spolupráca so zlom - a... práca na zle).
