Išla z Tesca a ja som sedel v električke.Nevidela ma, registroval somju cez sklo. V rukách nákupné tašky a v očiach opatrný pohľad.Sledovala premávku, aby mohla bezpečne prejsť cez prechod k SvätejAlžbete a pokračovať domov, k vám.Tento list ti nepošlem, pretože nemámodvahu a píšem ho len tak..., aby som si usporiadal svoje pocity. Zteba, z nej, a... zo seba.
Bolato fajn kočka. Aj teraz, na prahu päťdesiatky - má postavu ako nastrednej škole. Vlastne, lepšiu. Vtedy bola pri sebe, ako sa hovorí,keď nechceme priamo povedať, že je niekto tučný. Ale - aj tak - jej tosvedčalo. Dnešným slovníkom: bola sexy a vzrušujúca vo svojejokrúhlosti. V očiach ohníky a živočíšny, tajomný pohľad. Jednoducho,toporivá, ako sme hlúpo označovali tento typ príťažlivých dievčat.
Dnes je štíhla a ako išla, chlapi sa po nej žiadostivo pozerali. Má dokonalú postavu, ale... smutný výzor. Práve preto, pre ten smútok v zraku, uprostred vejárikov z vrások, ktoré som skôr vycítil a domyslel - ako mohol uvidieť, práve preto ti píšem riadky, ktoré nikdy (?) neodošlem.
Pamätám sa - ako ste sa zoznámili - vtedy som vás pristihol - v tvojej izbe, v posteli. Čudoval som sa rodičom, predovšetkým vašej mame - ako jej to nevadilo. Nenútene ma poslala, priamo povedala: Sú u neho, v posteli a ja som sa hanbil. Mali sme sedemnásť a bežali sedemdesiate roky. Moja mama by ma zabila, keby ma našla s frajerkou v posteli. Nie to, aby som si mohol dovoliť ostávať v nej s nejakou slečnou. Nemoralizujem, ale vieš, že sme boli vychovávaní inak, neporovnateľne inak.
Neviem - či to bola moja výhoda, to sekírovanie a večné kontrolovanie. Mal som dojem, že mi nedôveruje - a to ma... ponižovalo. Veľmi netrápilo, pretože som chápal, že nedokáže prekročiť svoj tieň, ale... ponižovalo. To je presný, vystihujúci... pocit. Vyrastal som v katolíckej rodine, so všetkými dôsledkami, ktoré tento fakt prinášal. V tých časoch. V starej Bratislave.
Veľa z toho, z tej výchovy - aj keď s "modernými" obmenami - som preniesol do vlastnej rodiny. Úspešne aj menej... Niektorých vecí som sa dokázal vyvarovať a v niečom som konzervatívnejší ako moja mama. Ako som hovorieval: Po rodičoch zdedíme, len tie najhoršie vlastnosti, tie najlepšie máme v sebe. Taká hlúpa "vajldovka," dnes tie smiešne slová vidím úplne, ale úplne v inom svetle.
Neviem prečo, ale na vašej svadbe chýbali viacerí kamaráti. Nepamätám si dôvod. Už je to naozaj dávno. Potom sme sa, načas rozdelili, pretože naše byty boli na opačných stranách mesta a aj pre starosti a radosti mladomanželov. Beriem to prirodzene. Cest La Vie, hovoria Francúzi (neviem presne - ako sa to píše) alebo, akoby zahlásil Satinský: Tel Aviv.
Býval si veselým chlapíkom. Nasmiali sme sa až až... Zdalo sa mi, že smrť tvojho brata nezanechala hlbšie stopy´. Akokoľvek, tragická... a "nepochopiteľná." Samovražda je pre pätnásťročného chalana, toľko si mal, keď ju vykonal, nevysvetliteľná. Len ťažko pochopíme pohnútky takého činu, na začiatku reálneho života. Hýril si humorom L a S a k Jane si "pasoval" - ako riť na šerbeľ.
Keď som ťa prvýkrát pozval, aj s Janou, do obyčajnej krčmy, do ponorky, snobsky si odmietol. Nezobral by som svoju ženu do takého pajzla, povedal si a dlho ma to štvalo. Prečo sa vyvyšuje, mala vtedy atmosféru, tá knajpa? Po tom všetkom, čo sme spolu prežili. Po hodinách počúvania King Crimsona, Weather Report a Mahavishnu Orchestra. Po seansách na Červenom Kameni a mori šumivého sektu. Po flámoch v Tramíne, U zajacov a v rôznych, pochybnývh podnikoch. Na Kryštáľ som zabudol... Po Sartrovi, Camusovi, Kafkovi, Ginsbergovi, Kerouacovi, Ferlinghettim. Po Fellinim, Pasolinim, Ingmarovi, Antonionim, Viscontim, či Cassavettesovi. Po tom všetkom. Po téčku u Vojta na povale. Po hodinách v ateliéroch, kde sme nasávali olejový pach. Po galériách a výstavách. Po tom všetkom: začal si sa meniť...
Ja? Určite aj ja. Ale - tak veľmi - ako vy? Prišiel si ku mne, po rokoch... a nespoznával som svojho kamaráta. Teda to, na čo som rokmi, neskôr privykol, ale vtedy ma to prekvapilo... Viedol si reči - ako si nešťastný zo svojho života - nie, nie pre Janku, pamätám, že si táral niečo o stope, ktorú by si rád po sebe zanechal. Aby si nežil zbytočne... Klopal som si na čelo a pozeral na teba. Smial som sa a hovoril, že čo to je za bláznivý nápad. Mne stačilo zanechať niečo na WC a ty, hneď takto... Také kecy...
Máš veselú a krásnu ženu. Perfektné deti. Dorobil si si výšku, popri robote. Čo chceš viac? Nevyslovené vety, ale tak som ti to chcel chrstnúť do tváre, vtedy aj neskôr, keď sme sa sporadicky stretali. U mňa doma, v práci alebo u vás. Celé roky, ktoré som sledoval cez tvoj smútok, ktorý časom rástol.
Po prevrate si si našiel prácu, niečo v banke. Celkovo sa ti darí. Jane rovnako. A dcéry študujú... Neviem, prečo si nespokojný?, povedal som ti pri káve, niekedy vlani.
Viem, že staršia mala problém... S kokaínom. Prerušila štúdium. Keď som sa to dozvedel, napadlo mi..:
Ako ste sa báli dotyku svojich detí, ako ste sa trhli - ak sa náhodou obtreli o niektorého z vás. A... boli také maličké a potrebovali ten kontakt. Vlastne, ty si to preniesol, ten svoj zvláštný smútok - aj na svoju ženu. Ten nepokoj. Zabudol som, ale dnes mi to napadlo... Je to chaotické, tieto myšlienky. Prichádzajú nekoordinovane a z rôznej hĺbky mojich spomienok.
Stretávame sa na káve štyria. Jeden je preč. Odišiel pred rokmi, ale je pri nás, v našich myšlienkách a v rozhovoroch prítomný. Musí sa mu čkať, keď sme spolu, hovorievaš pri týchto "zdrcoch."
Dnes som stretol Janu a uvedomil si, ako veľmi sme sa zmenili... V práci, pri koňačiku, obchytkávaš kolegyňu a vediete lepkavé reči o sexe, ktorý nikdy neokúsite. Tak je to lepšie, hovorievaš. Drží vás to v napätí a očakávaní niečoho, čo nikdy nepríde? Tuším ti aj závidím. Tá moja výchova je niekedy na ... Zväzuje aj vtedy, keď by nemusela..., ale - do čerta! Veď to je práve ten spôsob, ktorý ťa štval! Tá úbohá jednoduchosť v chovaní riadeného samca. Nehovoril si - ako opovrhuješ takýmto životom? Usadeného, vypelýchaného chlapa, nadržanca, akým si nikdy nechcel byť?
Opakujem sa. Stretol som tvoju ženu. Bola v kostýme, ktorý jej úžasne "išiel" aj v tom sparne. Mala hrdú chôdzu manželky úspešného chlapa. Ale v očiach prázdno, cez ktoré som videl hlavný vchod do Tesca. Tuším sme to pohnojili, Peter...
