Mám takú teóriu o alkoholikoch, takú "osudovú": Kto sa má prepiť až nasmrť, toho to neminie. Kto to má prežiť, dostane sa z toho, aj keď takýživot za veľa nestojí. Tzv. pitie pod kontrolou vedie na cestu späť.Preto je najlepšie, ak začne úplne abstinovať. Len taká cesta vedie knaozajstnému životu, teda, k návratu do čias pred Majstrom Alkoholom.Pevná vôľa je nám daná - ako talent. Nikto si ju nevypestuje, ak ju vsebe nemá. Rozprávajú o nej tí, ktorí mali to šťastie, že bolipredurčení pre život. Alebo tí, ktorí o pijanstve nič nevedia. Ľudia,ktorí dokázali prestať piť, nám povedia: A pri pohľade na svoje deti aženu som sa rozhodol skoncovať s chľastom - mali šťastie, nič viac...Mali to v sebe. Mnohí to šťastie nemajú. Preto je zbytočné povyšovať sanad nich, len preto, že my sme mali k alkoholu prezieravý vzťah, odprírody, od boha, alebo od rodiny.
Rodičovský "príklad" je jeden z najmocnejších impulzov. Samozrejme, že netúžim nasledovať svojho otca - opilca (intelektuála), ak mám pod baretkou aspoň ten jeden povestný závit, ale už je tu predpoklad a informácia v mozgu: problémy sa dajú riešiť aj takto... Mnoho ľudí má alkohol pod kontrolou a pritom sú rovnako závislí ako ťažkí alkoholici. Skúste odobrať mojím kamarátom (alebo mne) obľúbenú večernú dávku piva. Zabili by vás. Nechápali by, čo od nich, dobrých otcov rodín, chcete? Veď sa starajú, deti majú na školách, manželky po liečeniach... A kto, opakujú, kto by sa odvážil uprieť im, starostlivým gazdom, nejaké to pivko, rumík, fernetík, borovičku? Šak, kua! Som tu len na tú robotu? Mám iba drieť ako kôň? Nezaslúžim si to jedno pivko (2,3,4,5,6 a ozaj, daj mi ešte malý fernet)?
Ja im to poviem: Chlapci! Sme alkoholici. Aj ty Otík (technik, stredoškolák), márne na mna zazeráš!
Alkohol aj u nich postupuje. Pomaly, ale iste. Bol som na návšteve u takého pijana (umelca), ktorý to mal celý život pod "kontrolou". Donedávna to bol fajn chlap so skvelým mozgom, napriek miernej opitosti nestrácal niť rozhovoru a mal výbornú pamäť. Nepije viac, nepije menej, ale príznaky úpadku sú viditeľné. Škriepnosť, neústupnosť a okiadzanie rodinných príbuzných, za ktorých by dal nedávno všetko...
Otec (intelektuál), ktorý nebol triezvy celé roky, sa spamätal až keď ho zložila mŕtvica. Napriek dlhoročnému alkoholizmu dokázal špičkovo pracovať. Výsledky v zamestnaní nikomu nesignalizovali: Pozor, niečo nie je v poriadku! Pozor, ten človek má len jediného skutočného partnera: alkohol! O tom vie často iba rodina, ale nanešťastie bol opilec taký výkonný, že v práci sa mu ligotavé očká tolerovali. Nakoniec, v robote sa držal a priamo tam, nepil. To dokáže iba máloktorý pijan. Vo väčšine zamestnaní (pijú robotníci a rovnako aj inžinieri. Údržbári aj lekári, kňazi, či učitelia. Alkohol si nás nevyberá podľa kvalifikácie, ale podľa našich zranení) sa alkoholizmus prehliada, ak vďaka nemu nevznikajú priame škody. A aj keď vznikajú, kamufluje sa to. Hlavne v zariadeniach, ktoré ešte patria štátu. Alebo v rôznych "slobodných" povolaniach, medzi novinármi alebo umelcami.
Alkohol. Iba ten miloval naozaj. Iba ten bol jeho manželkou, dieťaťom aj otcom. Na prvom mieste. Rodina bola v úzadí. Ale nie "naozaj". Alkoholik miluje svoju rodinu, v prítmí podniku, kde prepíja aj posledné peniaze, so slzami v očiach, horí láskou k svojim blízkym, a dokiaľ ešte má trocha sily, prisahá: Toto je môj posledný pohárik, a od zajtra končím... Vlastne nie, ešte jeden, alebo vlastne dnes ešte nie, až od zajtra prestanem! Verí tomu, na okamih, ale keď ho opúšťa viera, že naozaj, áno, dnes s tým prekliatym svinstvom končím.., naleje si - alebo - ak je v podniku, objedná si ďalší pohár, aby "posilnil" svoje rozhodnutie. Alkoholik naozaj veľmi miluje svojich blízkych, každým poldecákom viac, ale to poldeci miluje zo všetkého najviac... Ráno stojí pred otváracou hodinou, pred tým istým lokálom, kde si večer prisahal, že chce skončiť a začať nový život...
Poznámka na záver prvej časti:
Viem o čom píšem. Som neabstinujúci a abstinujúci (nedisciplinovaný) alkoholik. Po ťažkom období (pred 7. rokmi) a neschopnosti vzdať sa alkoholu úplne, zariadil som si pitný režim nasledovne: iks mesiacov v roku nepijem, iks mesiacov pijem (desaťstupňové pivo, viacstupňové alebo destiláty len výnimočne). Nikomu to neodporúčam. Je to veľmi zriedkavé a ťažké, dodržiavať takýto režim. Občas si "nabúram" harmonogram a dopletiem plány:) Najlepšie je nepiť - úplne. Alkohol zabíja, a nielen nás a našich blízkych.
