Pochodoval som z autobusu 95 k električkám na Šafárikovom námestí. Je to len kúsok. Prejdem popri parčíku s fontánou, prebehnem okolo nástupiska päťdesiatky, mrknem či dostali čerstvé margotky v trafike (cez sklo, pretože, dnes je nedeľa a ráno je zatvorené) a zastanem pred kioskom s rýchlym občerstvením (tu je zastávka). Predávajú v ňom richmany, sú to väčšie rožky, skôr bagety plnené salámou, kapustou, majonézou a kečupom. Celkom dobrá prvá pomoc, ak idete z nočnej a domov máte ďaleko, alebo ak ste sa zabudli na fláme a alkohol vám vytrávil. Jednoducho, keď ste hladní je to fajn. Inak, na hony sa vyhýbam podobnému jedlu. V tomto teple dupľom.
Niekoľko týždňov sledujem, že obsluha v stánku miluje túto muziku, ktorú "môžem" , ale iba vtedy ak raper bľaboce po "hotentótsky". Nerozumiem celkom, kto si nahráva podobné veci, ale ak chce nech ich má. Len nech neotravuje vzduch a myslí na tých, ktorým nadávky poriadne lezú na nervy, alebo na tých, ktorí jednoducho nemajú radi sprosté, vulgárne slová. Ich autori sú zrejme dobrí biznismeni, ale o živote nevedia nič, a práve preto sa tvária "úžasne" tvrdo.
Trochu mi to pripomenulo článok Erotika v taxíku alebo nečakaný nočný bonus, , vlani ho napísala naša kolegyňa, Danka Salajová. Sadla do taxíka, kde si chrapúň šofér púšťal počas jazdy porno.
Zájdem za pánom, ktorému sieť rýchlych občerstvení patrí, (je ich v Bratislave niekoľko), osobne ho poznám. Je to takmer sused, Ale čo s tými, o ktorých nič nevieme? Je tu niekto, koho by to trápilo, alebo nad všetkým mávneme rukou a vyriekneme "čarovné": Nemoralizuj? Tak sa mi vidí, že na kompetentných miestach sedia ľudia, ktorí tam naozaj iba sedia.
