V piatok som sa vrátil z jeho pohrebu.
Neuveriteľné!
Takto pred týždňom – v pondelok - som sa to dozvedel. Odišiel bez rozlúčky, ale zariadil, aby som bol informovaný cez jeho nevlastnú „sestru.“ Ide mi na jazyk, že sa vlastne nič zvláštne nestalo. Každý deň zomiera veľa ľudí. Aj neočakávane. Igor patril k nim. Ide mi to na jazyk, ale rozum sa vzpiera, duša, srdce nechápu.
„Vedela som, že ti rozpráva svoj príbeh - aj o tom, že ťa mal rád. Nekomentujem to jeho účtovanie s minulosťou. Bolo to slobodné rozhodnutie. Možno mu to pomohlo, ale najskôr nie,“ povedala nad jeho hrobom, keď sme osameli.
„Záchvaty vystriedali hádky. Matka sa postupne s vekom trocha vyrovnala so svojim problémom. Aj zdravie sa jej upravilo. Nevlastný otec vydržal desať rokov a potom odišiel a založil si rodinu. Som jedno z jeho detí. Neviem presne čo ti Igor povedal, ale ak by od nej neodišiel – zbláznil by sa aj on. Je zaujímavé, že to tej panej pomohlo. Svoje, prirodzene - urobili roky. Aj tak jej bol vždy nablízku, ak niečo potrebovala. Nastúpila, dokonca aj do svojho prvého zamestnania v živote a robila tam až do dôchodku.
S Igorovým otcom sa stretávala už len sporadicky. Boli to ˇorgie talianského rodinného šialenstva.ˇ
Tak to nazýval (Igor). Vyrovnala sa s tým, že nikdy nebude zaujímať čestné miesto po jeho boku, ale žiadala od neho zodpovednosť a starostlivosť. Keďže sa bál (vyhrážala sa, že pôjde na biskupský úrad), aby mu neskomplikovala život na fare, na ktorú bol neskôr pridelený - vždy sa prispôsobil a časom dával aj peniaze na syna. Ich vzťah balansoval od vydierania (matkou) k nenávisti (otca k nej).
Keď mal (Igor) sedemnásť, otca zatkli. Dôstojný pán sa údajne dopustil pokusu o znásilnenie maloletej. Nikto tomu nechcel veriť a dodnes je to zahalené tajomstvom. Isté je, že si odsedel osemnásť mesiacov a prepustený bol v polovici trestu... Myslím, že s týmto faktom by mal tvoj nebohý priateľ problém. Neviem ako by ti to povedal. Vtedy zažil najväčšiu traumu a myslím, že preto začal piť. Bolo toho primnoho...
Oženil sa a rozviedol. Prežil lásku a nakoniec ostal sám. Nie celkom, prirodzene, ale to už vieš. Roky sa tomu vzpieral, ale pred pár rokmi sa dozvedel, že v poslednom pôsobisku jeho otca – mali na základnej škole problémy s obťažovaním dievčat po hodinách náboženstva. Jeho kamarátovi, ktorý sa chcel pochváliť svojou známosťou s miestnym farárom - to povedal samotný riaditeľ tej školy. Pravdepodobne - a to som si zistila sama a náhodou, Igor mal ešte súrodencov.
Matka sa o tom dozvedela a jej bývalý milovaný kaplán, teraz už farár - sa premenil na netvora. Sužovaná chorobami (vrátili sa, prirodzene) zomrela v naplnenej sedemdesiatke. Bol (Igor) pri nej do poslednej chvíle. Staral sa. Kŕmil ju a umýval. Keď mi to opisoval – plakala som s nim. To je všetko. Aktéri príbehu – sú mŕtvi, do jedného. On sa len pobral za nimi a možno ˇtamˇ naďalej vedú svoje spory. Neverím, že sa ich účastní."
Viac som sa nedozvedel. Rozlúčili sme sa s nejasným prísľubom budúceho stretnutia. Ostal za dverami auta. V noci som sa vrátil domov.
Prestalo pršať. Stojím na balkóne, fajčím a rozmýšľam o mŕtvom miništrantovi. Akoby tu bol so mnou, akoby bol vo mne... Z izby tíško znie - Šeherezáda - naša posledná hudba. Suita z Tisíc a jednej noci. Rimskij - Korsakov.
