Tak mi napadlo - už dávno - už voľakedy a vieme to vlastne všetci: politika je služba ľuďom a... pre ľudí. Práve som s vrátil z Tesca a vo dverách mi napadlo:
Denne stretávam politikov, pretože bývam v starom meste, kde je zoskupenie centrálnych úradov, obchodov - proste všetko na jednej kope. Tí - na ktorých mám šťastie, majú jednu spoločnú vec. Minulí (takmer som zabudol na ich tváre), súčasní (ešte som nestihol zabudnúť), staronoví (poznáme ich všetci) a noví (ešte som si ich nestihol ani poobzerať): veľké autá, limuzíny, džípy. Luxusné kraksne!
Je to sranda..! Stretnem pri Alexii bývalého ministra. Toho bradatého a tučného. Takmer som zabudol, že taký bol - vo veľkom, tuším, bavoráku. Skoro mi nohu prešiel (človeka by zrazil, hovado! - ako bol povedal, "oňahdy" pán Satinský v PVP). Alebo predsedu vlády - čo nám robil aj primátora. S tým veľkým nosom. Parkuje, občas, za čárlisom. Majú tam páni - retiazku a tabuľku. Asociuje to firmu, ale je v tom fígeľ (nie z KDH), podchvíľou tam vidím aj iných. Zaparkujú. Poobzerajú sa úzkostlivo po okolí, ľuďoch, po kraksni. Či je dobre pozatváraná a tak...
Práve som sa vrátil z Tesca... a napadlo mi, že všetci to vieme: službu pre ľudí a ľuďom chápu niektorí po svojom. Pre svojich a pre seba. Len som to chcel pripomenúť. O chvíľu budú odchádzať ďalší... "dobrodinci." Jedno majú spoločné, niektorí (väčšina): budem ich stretávať (exslužobníkov) v tmavých limuzínach - s občas pootvorenými dymovými sklami. Musím si dať pozor, aby ma nezrazili. Sú stále nebezpeční...a nadlho zabezpečení! Kde mám tú margotku...?
