Je pekelné teplo... Pohľad mi padol na obrúsok pod popolníkom.
Taký ten papierový, jednorazový. Občas si ich kupujem, keď sú sviatky. Tento je červený, na okrajoch čipky, v strede nápisy v rôznych jazykoch: Feliz Natal, Buon Natala, Glaedelig Jul, Joyeux Noel alebo tak nejako.
Bola tu, včera...
-Bože, chlapci, vy tu máte bordel!
-Nestíham, odpovedám.
-Som na všetko sám a obaja sme neustále v robote, zaklamal som a zaprel, že aj ten počítač je na príčine a že zožerie primnoho času...
Stal sa malý zázrak. Vždy to tak vidím. Tie naše polovičky - aj tie bývalé, dokážu za niekoľko minút, možno za hodinu, urobiť zázrak...
Dnes som opäť sám. Syn odcestoval. Kochám sa v tom poriadku, ktorý "spôsobila."
Aj ten červený obrúsok. Niekde ho "vyňurala" a dala mi ho sem, na balkón. Akési je to všetko útulné. To dokáže len ženská ruka. Ako to robíte, dievčatá?
Vianoce, rozmýšľam a pozerám na obrúsok. Statočný cínový vojačik a čas - keď sme spojení, všetci, zjavením ľuskej lásky, zaplavení spomienkami na našich drahých...
Myslím na ne, vďaka zázraku, ktorý spôsobila ruka ženy - aj teraz v horúcu letnú nedeľu.
