Potom som sa prebral, keď jedna z báb prehodila tému, tak ako to ony vedia. Nejdú po ceste, nemíňajú autá, neodbočujú a neobchádzajú objekty, ktoré sú naokolo, ktoré stoja. Presunú sa rovno z križovatky na križovatku. Niekedy v rámci bloku, v ktorom sa práve nachádzajú. Častejšie prejdú do iného obvodu. Najčastejšie na križovatku úplne iného mesta.
Opakujem, zaspával som. Snažiac sa zachytiť niečo o blogu od Zuzky, niečo o filme od Vlada. Ale ten bol ďaleko. Sedel na konci stola. Dlhočizného. Spojeného z troch, do obdĺžnika. Potom som to začul... Bez varovania. Bez trenia bŕzd a následnej akcelerácie. Plynulo, ako to vedia(dievcata:), bez prehodenia rýchlosti, v rovnakom tempe, prehodili na pôrody.
Voľakto povedal. Strašne dávno. Počul som to ako chlapec, a potom ešte niekoľkokrát: Keď sa stretnú ženy, nech hovoria o čomkoľvek, vždy skončia pri pôrodoch a deťoch. Tak mi napadlo: Fasa, už je to tu... Nechápavo som pozrel smerom na Gabku, potom na Medveďa, ale ten bol otočený ku Karolovi, možno práve vtedy, keď Vlado povedal niečo o Pittovi. A Lusiania, tuším to bola ona, spomenula nejaký film a iného herca. Viedli rozhovor o filmoch(filmy a knihy patria k Vladovi - neodmysliteľne). Boli ďaleko a ich hlasy sa zmiešavali s hudbou z tunera.
Tak som sa vrátil do svojej reality a započúval do slov troch dám. Dve to už majú za sebou, vedeli o čom hovoria. Spomínali aj prítomnosť mužov pri pôrodoch. Vtedy ma zamrazilo predstavou. Pretože by som odpadol, keby som pri... Pozrel som s nádejou na Yw, že ma chápe, pretože ona ešte nevie ako to je, a pozná to iba z filmov (?), ako ja. Ale bola zamyslená a pozerala inam (no jasné, ženská. je to aj jej "džob":)...
Niekto povedal, že ženy síce rodia, ale chlapi sa musia denne holiť. Že je to zajedno. Musel to byť "čudák". Asi skúsil oboje :) Únava prešla. Pochopil som prečo je tá téma pre ženy večná. Spája ich. Tak ako sa starajú o to, aby svet ostal svetom, tak si o tom aj podebatujú, pretože tieto veci maju naozajstný z m y s e l.
Ale aj tak by ma tam, k pôrodu, nikto nedostal. Ani za svet! Obdivujem tých chlapov, čo to dokážu. Stáť od začiatku pri svojich ženách a deťoch, ale baby, na chvíľu som sa zamotal, ten zmysel ide iba z Vás.
Neviem naozaj, či je dnes Deň matiek, ale zdá sa mi, že až zajtra. V druhú májovú nedeľu - a ja som zabudol kúpiť kvet pre moju najdôležitejšiu mamu, mamu nášho syna. Keď pôjdem ráno z roboty, stavím sa v tržnici, pretože nikdy nie je neskoro. Ten kto povedal tieto slová, ten čudákom nebol :o) Všetkým mamám dík!
(Ozaj, a potom sme hovorili aj o sexe. Pretože, niekto povedal aj to, že...) Počul som to už dávno...:)
Blogerkám aj čitateľkám.
Pôvodne som to vôbec nezamýšľal napísať k tomuto sviatku. Uvedomil som si to až pred chvíľou. Pôvodne som sa chcel poďakovať kolegyniam z blogu, že som mal možnosť počúvať. Možno ani nevedeli, napriek mojej účasti, ako mi to dobre padlo: sledovať ich trialóg:). Bez (ich) pátosu.
