Užíval si dôchodok iba krátky čas. Bol starší o trinásť rokov. Každé ráno, keď som sa vracal z nočnej, čakal pri našom vchode. So psíkom, s krásnym bíglom, ktorého mal iba pár mesiacov. Dali sme reč alebo sme vypili kávu (O tej hodine už bol doma sám). Vo veľkej kuchyni sme ticho posedeli, podali si ruky a rozišli sa.
Ak som nešiel do práce, zamával som mu z balkóna, pri prvej cigarete, keď vynášal ranné smeti. Psík ho ťahal za vôdzku. Niekedy som nevedel, kto koho zobral na prechádzku... Maskot našej ulice.
Dnes ráno som zbadal jeho pani. Vo vyťahanom tričku, veľmi mi ho pripomenula. Manželia sa na seba po rokoch neuveriteľne ponášajú. V ruke niesla smeti. Psík ju ťahal, rovnako ako jej pána pred mesiacom. Tak ako som ho vídal roky (vždy mal nejakého psa).
Schoval som sa, cigaretu štipol v popolníku, nevedel som čo jej poviem, ak ma zbadá na balkóne. Žeravý uhlík v tme svieti. Vyzerala veľmi osamelo (v najťažších chvíľach života sme sami). Všetkým chýbaš, Andrej!
