Tri roky sa pohybujem vo virtuálnom svete. Prečítal som niekoľko desiatok tisíc vyjadrení(neviem či to boli vždy názory, môj priateľ tvrdí, že všetky nie, názory môže mať človek iba na to, čomu sa rozumie, myslím, že má pravdu).
Milujem diskusné fóra o intímnom živote, rovnako ako o živote v mojom meste, zaujímajú ma slovné prestrelky mužov a žien, ich pohľady na opačné pohlavie. Zaujíma ma všetko tam kde to iskrí. Ale práve tam mávam ten pocit, že by som sa rád ocitol v tej rakete na Mars, keby som mal ...násť alebo ...dsaťdeväť, prosto keby som bol mladíkom alebo dievčaťom do tridsať a veril, že je to v živote tak ako čítam.
Naozaj neviem ako by som sa predieral džungľou života, keby sa v mojich ...násť pertraktoval takto pohlavný život. Všetko je inak, a predsa je všetko rovnaké ako na sklonku sedemdesiatych rokov, keď dospievala moja generácia. Rovnako sme mali záujem o opačné pohlavie(alebo o svoje), ako dnes, nehanbili sme sa rozprávať o sexe, ale aj tak je dnes všetko inak.
Keď čítam názory dievčat na chlapcov, ktorí sú panicmi vo svojich ...násť, či ...dsaťdeväť, mám ten pocit, že by som si radšej strelil do hlavy, ako by som mal prejsť výsmechom preto, že ním ešte som. A nemusí to byť iba pre náboženské presvedčenie, jednoducho iba preto, že mi to tak náhodou v živote vyšlo.
Nejestvuje na témach o sexuálnom živote nič "smiešnejšie" ako predstava zdržanlivého pohlavného života (často je tá zdržanlivosť daná iba náhodou, z donútenia okolnosťami, menej(?) často z presvedčenia), resp. poúčanie železných panien o tom, ako je krásne a bohumilé venovať svoj "venček" iba tomu jedinému po svadbe.
Spomínam si na slová Jeana Gabina , ktorý krátko pred smrťou vyslovil domnienku, že táto nasilu (médiami) podsúvaná téma (rozumej sex) je na ústupe, že ľudia toho majú plné zuby, pretože to je vyslovene súkromná, intímna sféra, že je načase, aby sa vrátili témy priateľstva a dobrých vzťahov, milosrdenstva medzi nami. Povedal to v rozhovore pre Smenu, krátko pred svojou smrťou. Vždy si na neho spomeniem, keď si prečítam ako to má rada slovenská celebrita, XY, alebo ako si to hotelier rozdával s "najobľúbenejšou" tvárou obrazovky. Čudoval by sa aj tu, na Slovensku, nielen vo svojom Paríži.
Späť: Neviem ako by som sa dnes cítil keby som mal ...dsaťdeväť alebo ...násť a bol by som panicom či pannou. Asi by som zo strachu pred prvým kontaktom s amazonkami alebo casanovami uvažoval nad tou guľkou do hlavy:)
Neviem sa ubrániť pocitu úzkosti, keď devätnásťročné dievča napíše, ako jej prekáža neskúsený milenec. Každý z nás nech žije podľa svojho presvedčenia, ale nech žije, nech ma neľaká predstavou, že o život už ani nejde, že ide iba o ...
Aj keď vlastne... nech si každý píše čo chce... Je to jeho vec. Ja sa už nemusím báť :). Iba mi je trocha ľúto. A to je moja vec. Ľúto, pretože nemám rád holé stromy bez listov na konci jesene. Radšej mám prírodu v rozkvete, bohatú a košatú.
Kuš! Ticho! Nemoralizujem, iba som napísal čo som chcel, Vy môžete urobiť to isté :)
http://images.google.com/imgres?imgurl=http://bp2.blogger.com/_rOd6gCbW9QM/R
