Dovolené je temer všetko(?). Ale platí to naozaj pre všetkých(!), aj pre tých, ktorí právo na slobodu prejavu najviac presadzujú. Ani si niekedy neuvedomujú, čo im taký danajský dar prináša, zodpovednosť a povinnosť prijať aj iný názor, k čomu sa niekedy nechcú anizaboha podriadiť(napríklad pri výklade kódexu správania, ktorý vypracuje, zvyčajne v súlade so všeobecnými spoločenskými normami, šéf nejakého klubu): pretože- práve preto (aj pre slobodu), existujú hranice, čo sa toleruje a čo už nie (ako povedali klasici, voľne: Budem brániť vaše právo povedať čo si myslíte aj keď s vami nesúhlasím-ale aj, opäť voľne: Vaša sloboda končí tam, kde sa začína ohrozovať sloboda druhých:).- Je na to zákon, no niekomu stačia zásady slušného správania. Takí oň nemusia dbať, pretože ho majú v sebe (zákon) od mamy. Ale, potom mi napadlo, že jeden nikdy nevie, čo blesne hlavou zákonodarcovi a čo včlení do zákonníka (alebo kódexu:), už preto by som sa na mamu vo všetkom nepoliehal:) Aj na križovatke sa môžeš zraziť s blbcom. Z pôvodného: Najhoršia je zrážka s blbcom (vtedy sa nám občas prihodí, že bontón ide bokom a naše mamy s
Poznámka: Na túto tému sme debatovali v diskusii k článku s nickom franks.
Foto v perexe: http://www.scientificillustrator.com/art/liberty_bell.jpg
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
