Rodina je nadovšetko. Prekvapilo ma, že dopravák nesmie zastaviť auto so spolujazdkyňou. Považuje sa to za porušenie súkromia a ženu inak ako v tradičnom tmavom oblečení ani nevidel. Nič som netušil o existencii náboženskej polície (Mutawa), ktorá dbá na dodržiavanie islamskej morálky. Neviem si to predstaviť v praxi. V jej radoch sú aj dobrovoľníci...
Doma vraj chodia oblečení voľnejšie, možno aj po našom, v džínach a ženy podobne ako v Iráne sú takisto vymaľované a vyobliekané pod tradičným čiernym odevom. Butiky s najjemnejšou dámskou bielizňou sú bežnou súčasťou džiddskej obchodnej švrte. Rovnako ako obchody s tovarom od výmyslu sveta, kde rodiny trávia temer všetok voľný čas. V tretej časti priložím fotografiu islamskej "Barbie."
Pretože bol poučený (Via Net), nezobral si na cestu krátke nohavice a poctivo sa potil v klasických nohaviciach a bielej košeli (sako a kravatu nechal doma, čo oľutoval, keď zistil, že na jeho kolegu, poctivo sa pariaceho v dvojobale, pozerajú s väčším rešpektom).
Mimochodom: aj košeľa inej farby ako svetlej je považovaná za oblečenie "podradnejších", pomocných pracovníkov, ku ktorým sa páni (rozumej: Saudovia) správali opovržlivo, ako k lokajom. Pri následnej ceste do Abú Dhábi a Dubaja (UAE) už išiel v letnom obleku a so zásobou bielych košiel. Takže, na webe je síce všetko, ale čítať treba pozorne...:)
Niečo o službách: Vďaka sieti práčovní nemusel používať cajchové mydlo, ktoré si pribalil na cestu a keď ho bolela hlava, zašiel k holičovi (prisťahovalcovi), ktorý sa mu venoval
viac ako hodinu. Masíroval mu hlavu aj šepkal do uška, ponúkol čajom a keď zaspal v kresle, pokojne ho nechal odpočívať. :)
Arabská či vlastne saudská kuchyňa veľmi nechutila. Možno aj preto, že predstava dokonalého jedla, ktorú zosobňuje kopa baranieho mäsa naloženého okolo odrezanej hlavy tohto milého Božieho tvora, nelákala nikoho. O "delikátnej" vôni, ani nehovoriac... Najedli sa v libanonských alebo indických reštauráciách, kde varili, smažili a dusili výborné jedlá. Alebo - priamo na pracovisku, čo doložím na fotografii v pokračovaní. To treba vidieť! Predstavte si pracovný stôl obložený igelitom a na ňom vysypaný obsah vreciek s mäsom, ryžou a zeleninou...:)
V tej horúčave by si rád zaplával, ale takmer nemali čas a... nebolo kde! Pláže na pobreží neobjavili a ísť do hôr, do akéhosi športového kempu pre cudzincov, nemohli. Termíny tlačili a dva voľné dni, vždy v piatok, nestačili na viac ako na exkurziu po meste a blízkom okolí. Nakoniec, urobil by som to rovnako - uprednostnil komunikáciu s miestnymi a nasával atmosféru večernej Džiddy.
Na pracovisku sa zoznámil s kolegami, ktorých zaúčal do tajov slovenského softvéru. Spoznal viacero skvelých ľudí, napospol cudzincov. Od Usámu, príjemného, večne usmiateho Inda dostal do daru arabskú verziu Koránu s anglickým prekladom. Ten mladík bol naozaj hlboko veriacim moslimom...
Konečne - prichádzajú na rad páni Saudskej Arábie, miestni manažéri firmy, ktorá si objednala produkt malej slovenskej spoločnosti. Spočiatku boli veľmi ústretoví a priateľskí. Sľubovali hory doly, ale okamžite po prezentácii odhoili svoju hranú zdvorilosť a ochotu. Na tomto predstavení sa zúčastnil majiteľ firmy, potomok nebohého kráľa Fahda, jeden z mnohých princov vládnucej rodiny... Prišiel vnovom mercedese, sprevádzaný pätolízačmi z vedenia. Vydržal počúvať približne desať minút. Po celý ten čas manažéri, ktorých dovtedy nikto z našich nevidel, ospevovali výhody systému, vlastné zásluhy pri jeho vývoji (žiadne neboli:)) apod. Princ počúval, počúval, pretiahol sa, zívol, podal každému ruku a ... odišiel... Vonku poukazoval dvornej kamarile nové auto (všetci v predklone, úsmev od ucha k uchu) a zmizol...
Princ bol šťastný, takto opisovali priebeh a úspešný záver prezentácie, nadšení spoluvládcovia firmy. Ich podstatnou pracovnou náplňou bolo fajčenie cigár, neustále prejedanie sa a sledovanie televízie. Zabudol som na spravodlivý poobedňajší odpočinok. Prirodzene, po takom výkone je spánok dôležitý. :) Zaobchádzanie s orientálnymi "gastarbaitermi" bolo pre našinca nepríjemným poznaním, ktoré kalilo celkový dojem zo vzťahov v práci. Mimochodom: načrtol som v predošlej časti, že ich pracovné rezidencie sú okázalé iba navonok. Skutočne, vnútrajšok budov alebo toalety - pripomínali podobné zariadenia u nás na železničných staniciach v nedávnej minulosti(?). Ako sa hovorí: Zvonku huj, zvnútra fuj!
Po úspešnej prezentácii stratili záujem o našich pracovníkov a odhodili masku zdvorilosti. Samozrejme, nebolo to až také zlé, ale nepríjemný pocit pretrval.
