Futbalový boh nám vracia vieru

Tlak na futbalistov, aby vyriešili za nás všetky naše problémy :), aj vďaka pozornosti, ktorú venujeme voľbám, na chvíľu pominul. A tak sme v Prahe slávne vyhrali :)

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (16)

Vďakabohu za prezidentské voľby!

Futbaluchtivý národ, ktorý na chlapcov kašle, keď sa im nedarí, hrdo vyzdvihuje výsledok v Prahe. Ten bol naozaj prekvapujúci, výkon slovenského mužstva bol skvelý (výhru nijako neznižuje fakt, že Česi nie sú v pohode, veď ani my sme roky neboli).

Niekedy v smutnej šedi našej reality práve futbalisti alebo hokejisti zachraňujú duševné zdravie občanov. Očakávania sú často veľmi veľké. Akoby mali oni (športovci) vyriešiť našu frustráciu z vecí verejných a navrátiť nám "stratenú" národnú hrdosť. Niekedy sa to podarí...

Voľby a vášne, ktoré vyvolávajú, oslabili záujem o futbal, neboli sme v takom napätí, ako inokedy. A chlapci na Letnej to asi pociťovali rovnako, hrali oduševnene.

Vďakabohu za volebnú sobotu :) Vďakabohu za Weissa, tak sa menuje staronový "petržalský" slovenský futbalový boh!

Chalani naši, ja som od radosti ani nespal! :)

Ak sa niekomu vidí, že preceňujem pražský výsledok alebo šport vôbec, má pravdu. Ale my fanúšikovia vieme svoje :)

fotografia SITA http://futbal.sme.sk/c/4287617/futbalova-saga-rodu-weissovcov-pokracuje-uz-tretou-generaciou.html

Boris Burger

Bloger

Počet článkov: 212
Páči sa: 2x

Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené

Ďalšie články blogera:

Boris Burger

Svet Stefana Zweiga (tip na dve knihy)

Prednedávnom som sa dostal k autobiografickej knihe(*1) Stefana Zweiga (o. i., autora Amoku či Netrpezlivosti srdca) Svet včerajška, ktorá zachytáva obdobie v rozmedzí rokov 1881 až 1941 s osobitným dôrazom na udalosti pred rokmi 1914 a 1939. Je to dielo nanajvýš aktuálne v dnešnej dobe, keď, možno, opätovne stojíme na pokraji vojny. Časy pred prvou a druhou, správanie médií, osobností, obyčajných ľudí, zachytené v tomto diele, sú nápadne podobné udalostiam dnešných dní. Kniha ma posunula k biografii o Márii Antoinette, ktorú stihol napísať v desaťročí plnom nádejí, že krvavé jatky boli posledné na ceste k zjednoteniu Európy a že budúcnosť znamená už iba mier. Povedané dnešným jazykom, Zweig bol jedným z prvých Európanov, k akým sa dnes hlásia mnohí. Horlil proti izolácii nacionalizmu, burcoval spoločne s Romainom Rolandom či Rainerom M. Rilkem svedomie kontinentu v časoch, keď slovo spisovateľa malo váhu. Úzkosť za vlasťou, svoje rakúšanstvo, pocítil až keď sa v cudzom svete cítil opustený. Kto je zvedavý ako sa Židia včlenili príchodom z geta do habsburskej ríše, ako spretrhali (na rozdiel od svojich východných bratov) konáre od kmeňov svojej prastarej viery a zlepili ich tmelom vlastenectva, pocitom istoty a domova vo fungujúcom spoločenstve, potrebuje čítať Zweiga. Európana, humanistu a predsa človeka zviazaného so svojou vlasťou, Rakúskom až do predčasnej, dobrovoľnej smrti..

8. aug 2014
Páči sa: 0x
24

Boris Burger

Istanbul nie je iba Taksim (a ten nie je Gezi Park)

Zaregistroval som ho vďaka Horstovi Buchholzovi (Dobrodruh z Istanbulu). Nepamätám si či sa objavuje v Tisíc a jednej noci. Oveľa neskôr sa jeho názov spomína v dnes už slovenskej klasike Kraj sveta Istanbul. Rovnako ako v diele, v ktorom nevystupuje hlavný hrdina, ktorého všetci spomínajú. Je mixom orientu a západného spôsobu života. Ako Schweppes chups. Orhan Pamuk o ňom napísal spomienkovú knihu, plnú odkazov na mesto svojich predkov. S čarovnými výletmi do sídiel na Bospore. Mnoho z toho zmizlo, ale našiel som ešte niekoľko zrenovovaných nádherných drevených domov a niekoľko skvostných palácov.

14. júl 2013
Páči sa: 0x
42

Boris Burger

Hüzün

Keby som sa ešte raz narodil, keby som mal na to nejaký vplyv, aby som sa vyhol všetkým omylom, zrážkam, všetkému, čo som v tomto mojom súčasnom živote pokazil

26. júl 2012
Páči sa: 0x
8

Boris Burger

Čo mi vlastne je (vie ľudový liečiteľ)?

14. apríla temer 10 000 km od Bratislavy si všímam na ľavom zápästí červenú škvrnu. Šestnásteho pristávam vo Viedni. Na druhý deň ma už zápästie omína. V pondelok osemnásteho prosím obvodnú lekárku, aby mi zobrali krv. Vysvetľujem, kde som bol. Či náhodou... Posiela ma kožnej a ortopédovi. Na krv sa treba objednať, to nie je iba tak, hovorí sestra na moju výčitku, že mi ju mohla odobrať okamžite, aby som nestrácal čas. Pretože voľačo šípim: to nebude žiadna sranda.