Bol to zvláštny, veľmi emotívny pocit, presun z autostrády okolo domov, ktoré som už nepoznal, priamo do centra mesta. Mestskí policajti boli na úrovni anglických "bobbies", keďže sme vošli omylom do pešej zóny, priamo k SLSP, veľmi slušne nás navigovali zaparkovať na vhodné miesto.
Cestou na Winterovu ulicu som prežíval "robinsonovské" pocity.Tak nejako si predstavujem návrat z ostrova do milovaného domova. Fakticky som tam nebol niekoľko desaťročí.
Grandhotel Zelený strom, na dome je pamätná tabuľa upozorňujúca, že tu prežil časť svojho života pán Winter.
Potešilo ma, že je udržiavaný.
Winterova (Pavlovova) ulica v časti pred grandhotelom Zelený strom a Verešovou vilou.
Žiadna tabuľa však už neupozorňuje na to, že práve vo Verešovej vile (dom vpravo od grandhotela) žil Winter v 60 rokoch minulého storočia. Je to "náš" dom. Ten, ktorý som spomínal v tretej časti Vône Západu. Hore nad bránou je balkón, za dverami sa ukrýval salón. Okná vľavo na prvom poschodí vedú do bytu, ktorý slávny nájomca a budovateľ kúpeľov obýval z vôle "pracujúceho ľudu."
Brána liečebného domu Veres Villa bola otvorená. Niekto ju zabudol pribuchnúť. Nebolo mi viac treba. Prekročil som jej prah po vyše štyridsiatich rokoch. Voľakedy to bol zanedbaný priestor, typický vchod do nájomného domu. Žiadne koberce a lavičky. Tam na stene, kde visí obraz, tam bolo zavesené kanoe suseda, ktorý býval na prízemí. Brána bola vždy otvorená. Zastavoval pri nej predavač eskyma na bicykli. V jej tieni si zložil mrazený tovar v škatuli a počkal kým si deti z celej ulice nakúpili.
Prvé poschodie. Stojím pred dverami, ktoré nahradili dvere do nášho bytu. Sú menšie, moderné. Chodba a schodisko sú vynovené. Nemám pocit, že k lepšiemu. Je to iba účelnejšie. Z bytov vznikli izby pre rekreantov a pacientov piešťanských kúpeľov. Oproti (na zábere ju nie je vidieť) je malá chodbička, pôvodný vchod do salóna a Winterovho bytu. Zo salóna sú dve izby, v strede je priečka z umakartu.
Schodisko je pôvodné. Aj zábradlie. Stojím na linoleu, ktoré zakrýva kamennú podlahu. Tam sme sa po večeroch hrávali s prvými autami na baterky. Dovezené z Ameriky, na podvozku vytlačené neznáme slovo: Taiwan.
Dvor. Upravené fasády, ktoré robia zo starej vily tuctový dom. Vpravo stál pavilón, dnes je tam iba trávnik. Dvere vľavo vedú na schodisko odkiaľ sa dalo dostať do nášho bytu z druhej strany. Tadiaľ som unikal večer na Kúpeľný ostrov.
Tam stál múr, stena, ktorú sme večer čo večer preliezali.
Emócie...
Niekoľko momentiek na záver:
Kúsok "Exeteru" v Piešťanoch. 3 x Villa Astoria. "Sťa" vystrihnutá z anglického mesta.
Váh
Kolonádový most by potreboval "olúpať", vyčistiť natrieť, opraviť omietky. V 60 rokoch bol v lepšom stave.
Pri Napoleonovi III. Kúpeľný ostrov...
Tam vzadu bol "Saigon".
Paralelka s našou ulicou, odzadu, smerom na ostrov.
Záverom: Pravdepodobne v tejto cukrárni sídlil Tuzex. Káva aj zákusok boli výborné. Iba sme ľutovali slečny vo vnútri. Pán majiteľ by im mohol kúpiť aspoň ventilátor. Príšerné pracovné prostredie. Vonku 27, vnútri muselo byť 35 stupňov. Iba pokrčili plecami. Nesťažovali sa, keď som sa ich opýtal: Ako tu môžete vydržať? Kapitalizmus XXI. storočia po slovensky. Pán Winter by sa čudoval...
Fotografie: Boris a Boris Burger :)
