Bol to pekný večer. Pre tých, ktorí o blogu na Sme nevedia (alebo o fenoméne blogu, vôbec), priniesol mnoho zaujímavých informácií. Pre tých, ktorí ho denne čítajú a píšu dlhšie (ja len štvrtý mesiac), priniesol možnosť stretnutia so zaujímavými kolegami, adminmi a spolublogermi (okrem jednej, som nikoho, osobne nepoznal).
"Výhrady" mám k moderátorovi a hostiteľovi, Jozefovi "Dadovi" Nagyovi, ktorý sa nedokázal pripraviť na zvládnutie živlu v postave Vlada Schwandtnera. Tento sympatický chlap a obetavý samaritán dostal v Revoch nadpriemerný priestor na úkor spolubesedníkov. Keďže je pomerne známou osobnosťou, často medializovanou, nepotreboval som o ňom vedieť podrobnosti o jeho záslužnej práci. Bol to večer o blogu a nie monotematický večer o Vladovi. Keď spomínal v tejto súvislosti vlastné písanie a jeho monotematickosť, napadlo mi, že v tomto prípade sa pozabudol. Chvíľami to bola One Man Show...
Andrea , Gabika , Andrej (pre mňa skvelý objav: humorné čítanie na pulze času) a Robo predčítali zo svojej tvorby to, čo si vybrali. Za Gabinu to urobil Dado, ale nemôžem si pomôcť, nedokáže nahradiť Anjela s diablom v tele, napriek perfektnému hlasovému prejavu (kde sa v ňom berie ten melodický, mužný hlas?). Gabika, nielen ja by som chcel (ako prejav úcty), ale aj Tvoj pán manžel by Ti mal ruky bozkávať, každý deň. Čo táram - on to istotne aj robí. Tak mi odpusti! Skvelé vyznanie! Závidím mu! Andrejkin aj Robov text mám v živej pamäti. Iróniu milujem.
Tomáš ma mierne sklamal, keď na otázku o naj (v takom, či onakom smere), nespomenul pedofilnú "Affair" Daniela Liddela. Pôsobilo to sterilne.
Po Revoch sme sedeli v kaviarni za Panta Rhei (Betka, Ivet, Gabina, Roman, na chvíľu Juro, Marek, Hrob a ja, ešte raz Vám ďakujem za príjemné posedenie). Odchádzal som s poslednými. Prečo to spomínam? O 22.45 som nenašiel otvorenú toaletu. Behal som po schodoch, hore dole, ako šialený - išlo ma roztrhnúť.
Milý Aupark. Ak prevádzkuješ svoje pohostinské zariadenia do nočných hodín, zabezpeč jedno, jediné otvorené WC! Nemusel som byť ako pes. Tá mláčka v suteréne pri parkovisku je odo mňa. Nehnevaj sa, ale ty si ma nahneval prvý...
