Keby to bol tučniak(ako ja, vynadal by som mu do tučných hoviad). Keby Nemec, do fašistov(podľa ŠPZ). Keby černoch, do negrov(to by bolo jednoduché). Keby východniar, do prepitých , tupých východniarov(zložité, vlastne nie: ŠPZ, ak by som rozoznal, z ktorého okresu). Záhorák by bol ten, čo vyplával z Dunaja(ŠPZ). Krásnu babu by som nazval štetkou(jednoduché ako s černochom), kňaza - pokryteckým flanďákom, ktorý sa ponáhľa za frajerkou(podľa kolárika a ruženca na okne), Fica - pos...ým komunistom(ten je jasný, ako krásna baba alebo černoch, okamžite identifikovateľný), Dzurindu - pánskym zlodejom(to isté), Mečiara - duševne chorým(detto) tragédom, suseda - egoistickým debilom(poznám), iného suseda, bývalého policajta u ŠTB, komunistickou ku.vou(poznám tiež), tých dvoch somárov, ktorým som predvčerom v nemocnici ministerstva vnútra povedal, že mať ich "výsluhové" dôchodky(o, Bože, koľko len štatistík museli - vraj - vyplňovať na prianie iného debila, ministra, ktorého nemenujem, ale pre ktorého som sa do nich pustil:) tak som rád, pretože po mne ani pes neštekne, keď prídem o miesto, tých by som rovno poslal do riti(tých poznať nemusím, ale rád by som im ešte pripomenul, ako môj kamoš živnostník, ktorý poctivo odvádzal dane aj na ich dôchodky, skončil pomaly pod mostom, aby ma teda nena.ierali, že ich dôchodok, vyšší ako môj plat s nočnými a nedeľnými príplatkami, je nízky). Teda, ak by to boli oni, ktorí ma dnes ráno skoro nabrali fordom pred dvomi levmi.
Nie, tie "špiny" boli z Galanty! Maďari!
Je sranda, aké hlúpe asociácie ma napadnú v krajných situáciách. Cítim sa blbo, ale je to tak. Ozaj, a bratovi by som povedal: Mama ma mala radšej ako teba(jasné, že nie, mala radšej jeho:). Už viem prečo, ty pako! Ale už nemám komu.
Mám rád všetkých normálnych ľudí. V mojom ponímaní sú to tí, ktorých zvykneme označovať za dobrých. Trebárs Žilinčanov rovnako ako Mosonmagyarorvarčanov:)
Len, do prdele(!), jazdite slušne! Mám vysoký tlak!
Váš slovenský debil (ktorý sa zamyslene motal okolo šiestej ráno na koľajniciach najfrekventovanejšej ulice:), ale predsa len, bolo to na prechode.
Tento text nie je o nenávisti, o predsudkoch. Je to jednoducho o tom, že niektoré tradičné stereotypy, prežívajú v niektorej zásuvke nášho "myslidla". A som presvedčený, že sa to stáva každému z nás. Že sa to stávalo aj abbé Pierrovi, a to bol už naozaj mierny, jemný a temer svätý človek.
