Game Ower?
Za dverami sa nachádzala ďalšia chodba zahalená v šere. Do šera občas zažiarili záblesky blikajúceho svetla keď sa niektorá z neónových lámp na strope náhodne rozsvietila. Krátky záblesk svetla vtedy odhalil špinavé sprejom dostriekané steny, popraskané a povytŕhané dlaždice na zemi a bezútešnú atmosféru chátrajúceho sveta NULL.
„Tak toto je ten SVET z ktorého pochádza?“, prebleslo Berdrewerovi mysľou. Na ďalšie myšlienky vzápätí už však nemal čas, keďže sa práve rozvrieskal dlhý chrapľavý tón sirény z ktoréhosi ampliónu. Tón sa zavrtával do uší a vnikal do mozgu. „Pozor hlásenie, všetkým hliadkam, väzni na úteku, opakujem väzni na úteku. Identifikovať objekty a zneškodniť. Pozor hlásenie, všetkým hliadkam…“, tieto slová, opakujúce sa stále dokola následne vystriedali chrapľavý tón sirény.
„Musíme bežať, rýchlo!“, skríkla Alaris na Berdrewera a rozbehla sa po chodbe. Vzápätí po tom ako sa Berdrewer pohol, zaznel výstrel a pocítil údery úlomkov dlaždíc a kusov omietky. Na mieste, kde pred chvíľou stál, vznikol malý kráter. Berdewer už vedel, že ide do tuhého. Dobehol Alaris na mieste, kde sa križovalo viacero chodieb. Zabočili vľavo, nepoznali cestu do bloku A23, vedeli však, že musia ísť stále dolu. Doposiaľ však neobjavili žiadne schody ani výťah. Chodba po ktorej sa rozbehli sa stáčala ešte viac naľavo. Dúfali, že sa dostanú na ďalšie rázcestie, alebo aspoň k otvoru, ktorým by prešli o poschodie nižšie.
Opäť zazneli výstrely zo skrytých zbraní a menšie detonácie tesne miňali Berdrewera a Alaris. Berdewer už pochopil, čo znamenali slová Alaris o tom, že sa nemôžu zastaviť. Pred nimi sa objavilo ďalšie rázcestie. Na rozhodnutie, ktorou stranou sa vybrať, však už nemali čas, keďže z chodby vľavo začali po nich páliť zbrane, zabudované kesi v strope, zabočili teda vpravo. Chodba bola pomerne dlhá a dobre osvetlená. Detonácie ako keby začali zanikať kdesi za nimi. Netušili však, že tu na nich číha niečo iné.
Chodba sa stáčala vpravo a zrazu sa končila. Slepá ulička… Cestou si všimli pár dverí po stranách chodby, cesta by mohla viesť tadiaľ, keďže späť sa už vrátiť nemohli, dostali by ich zbrane, inštalované v náprotivnej chodbe. Vrátili sa teda kúsok späť a stlačili kľučku na najbližších dverách. Berdewer v ruke pevnejšie zovrel kovovú trubku, ktorú zobral mužovi s prasačími očkami. Za dverami sa nachádzala miestnosť s rozmermi asi 5×5 metrov. Miestnosť bola úplne prázdna, len na zemi sa povaľovali akési papiere. Berdrewer jeden z nich zodvihol a vtedy si uvedomil, že text, ktorý uvidel vie prečítať. Na fotografii vedľa textu bola akási zničená krajina a v texte sa písalo o blížiacej sa nukleárnej katastrofe. Tomu však už Bedrewer nechápal, a nerozumel vlastne ani tomu, čo uvidel na fotografii. Berdrewer nevedel, či môže alebo mohol existovať aj nejaký iný svet ako svet NULL. Podobné myšlienky boli preňho príliš empirické a vzdialené, nepodstatné v svete NULL.
Berdrewer poskladal papier a vložil si ho do vrecka s tým, že sa snáď na toto všetko niekoho opýta a možno nájde aj odpovede na niektoré otázky. V tom momente ešte netušil, že práve tento novinový ustrižok, tento obyčajný kus papiera bude podstatným záchytným bodom v orientácii v spletitosti časových periód sveta NULL a že zodvihnutím tohoto ústrižku a jeho zhliadnutím spustil zložitú postupnosť nasledujúcich udalostí a deformáciu časovej špirály tohoto sveta. Deformáciu v zmysle fyzikálnych zákonov sveta NULL.
Berdrewer sa otočil, otvoril dvere a chcel vyjsť späť na chodbu. Svetlo z neónových lámp však prekryl veľký tieň. Pred ním stála veľká postava, ktorá už zvierala vo svojich obrovských tlapách Alaris. Berdewer svojimi zmyslami vycítil o koho ide. Pred ním stál veľký bojový kyborg…
Kyborg FDX-324.784 - slangové označenie Dvere
Berdrewer a Kyborg sa zahľadeli na seba a jeden druhého začali pozorne skúmať. „Si Vyvolený, musiš zomrieť, podobne ako táto, ktorá nie je…“, prehovoril Kyborg. ..
„Aký máš na to dôvod?“, odvetil Berdrewer. „Ak si to chceš rozdať, nech to zostane medzi nami a pusti ju“. Kyborg pustil Alaris a vykročil smerom k Berdrewerovi. Berdewer začul cvaknutie ako pri odisťovaní zbrane. Začal pomaly akumulovať energiu vo svojom vnútri, aby ju mohol vrhnúť smerom k súperovi. Kyborgova ruka vystrelila smerom k Berdrewerovi práve v tom okamihu, keď sa Berdrewer vrhal stranou k zemi…
Zaznel ohlušujúci rachot a zo steny, pred ktorou Berdrewer pred chíľou stál sa začali odlupovať kusy omietky. Prázdne nábojnice vypadávajúce z kyborgovej zbrane sa rynuli vodopádom k zemi a vydávali zvuk ako krupobitie pri dopade na kovovú strechu. Berdrewer však nečakal, nemal dosť času aby naakumuloval svoju energiu na maximum. Pocítil slabé teplo vo svojom žalúdku, jeho energetický kotol nebol plne aktivovaný, napriek tomu vrhol svoj pohľad na kyborga a dúfal, že aj táto energia bude postačujúca…
Napodiv kyborga Berdrewerov prúd energie odhodil na náprotivnú stenu. Energia ho síce nezložila k zemi, ale na okamih jeho zbrań zmĺkla. Tento okamih stačil na to, aby Alaris skríkla, že Berdrewer už nie je Vyvolený tak, aby to kyborg začul. Kyborg sklonil zbraň a obrátil sa smerom k Alaris: „Nie? O čo sa pokúšaš? Mám ho vo svojej databáze medzi Vyvolenými, a teba medzi Odpadlíkmi.“ Vtedy sa kyborg zamyslel:„Je pravda, že to nie je obvyklé, stretnúť Vyvoleného s Odpadlíčkou, vysvetlite to teda. Ale rýchlo, lebo ja musím priniesť svoju korisť“…
„Toto je Berdrewer, patril medzi Vyvolených, vzoprel sa však pravidlám a preto ho zavrhli a odsúdili na opakujúcu sa neexistenciu. Tvoja činnosť a zabíjanie je úplne nezmyselné, lebo po ďalšom Skoku tvoje obete opäť vznikajú v tom istom čase, ako vznikli teraz, a ty ich opäť budeš prenasledovať a zabíjať“, vysvetľovala Alaris kyborgovi. „Vo svojej databáze nemám nič o žiadnych Skokoch, ani o tom, že by som vás už niekedy stretol“, obrátil sa kyborg na Alaris. „Defragmentuj a preskúmaj svoj systém, analyzuj nesúvisiace fragmenty na svojom médiu a skús ich zosúladiť s momentálnou časovou osou“, odvetila Alaris kyborgovi. Kyborg sa zamyslel a spustil analytický systém. A stalo sa to, čo nikto zo zúčastnených netušil…
Netrvalo dlho a kyborgove oči akoby zhasli, odkiaľsi z jeho útrob sa ozval jednotvárny, dookola sa opakujúci klepot. Alaris s Berdrewerom zostali prekvapene stáť a pozerali nechápavo na kyborga. Kyborg sa pravdepodobne zacyklil…
Alaris podišla ku kyborgovi a siahla mu na temeno hlavy, odkiaľ mu vybrala malú zelenú kartu. „Čo robíš?“, spýtal sa Berdrewer Alaris. „Vyberám mu zdroj, pokúsim sa ho reštartovať, je to starý typ kyborga, jeden z prvých radov, bez samodeštrukčnej poistky, nie moc vydarená verzia FDX-324.784 zvaného aj Dvere.“. Berdewer so začudovaním pozrel na Alaris:„Odkiaľ, toto všetko vieš?“ Alaris neodpovedala a mlčky vsunula kartu so zdrojom kyborgovi späť do otvoru v temene hlavy.
Robot Stilux Hackerix - slangové označenie Tuxus
Postava nemala viac ako meter sedemdesiat. Jej odev sa kovovo leskol. Pod kovovou prilbou oválna tvár s nevýraznými črtami. Do očí jej vidieť nebolo, mala na nich akési veľké neforemné okuliare. V rukách zvierala zbraň neznámeho typu, ktorou mierila priamo na Berdrewera. „Vy ísť k stena“, začuli Berdrewer s Alaris kovový hlas. „Otočiť chrbát ku mňa“, pokračovala postava. „Vy mi povedať, kto vy byť, odkiaľ byť, prečo tu byť a kam ísť“...
„Vyskúšaj to, čo si spravila s tým kyborgom“, pošepol Berdrewer Alaris. Alaris mlčky prikývla. „Mám len jednu otázku…“, riekla Alaris postave. „Hovoriť!“, riekla postava. Alaris zopakovala svoju otázku, ktorá položila kyborga, teda:"Toto je Berdrewer, patril medzi Vyvolených, vzoprel sa však pravidlám a preto ho zavrhli a odsúdili na opakujúcu sa neexistenciu. Môžeš preto defragmentovať a preskúmať svoj systém, analyzovať nesúvisiace fragmenty na svojom médiu a skúsiť ich zosúladiť s momentálnou časovou osou, aby si bol v obraze?“
„Nemôžem!“, odvetila postava. „Ako to?“, začudovala sa Alaris. „Očividne nie si biologická forma života“, pokračovala Alaris. „Môj systém nepodliehať fragmentácii a nesynchronizovať sa podľa momentály časová os. On proste bežať a bežať a bežať, on nezastaviť sa, on nezacykliť sa ako tento modernejší forma inteligencia, ktorý ležať pri vás na zemi. Môj systém vymyslieť bojovníci z podzemia, ktorí seba volať LX Binárna Smršť a zbaviť ho neduh a závislosť na čas a priestor.“, odvetila postava.
„Už som počula o týchto mechanizmoch s nainštalovaným neštandardným systémom“, pošepla Alaris Berdrewerovi. „Vyvinuli ich ľudia z podzemia zo starých systémov z čias pred skokmi a sú nezávislé na centrále, nedajú sa ovládať a robia presne to, na čo sú naprogramované, veľmi nebezpečné…, ich nedostatkom je nedostatočná lokalizácia do ľudskej reči, keďže to nepovažujú za podstatné a počet ich lokalizátorov im to ani neumožňuje a obtiažnosť inštalácie na rôzne typy hardvéru“, dopovedala na vysvetlenie.
„Vy, teraz byť ticho!“, prikázala postava. „Vy ísť za mnou do blok A23. Ja vedieť, kto vy byť. Ja mať príkaz doviesť. Vy ničoho nebáť, keď vy nič nepodniknúť proti mňa. Mňa volať Stilux Hackerix a ja byť nezávislá robot. Ja plniť príkaz, pretože ja chcieť plniť príkaz. Ja odísť slobodne, keď ja vás priviesť na blok A23“, ukončil svoju reč robot ale zbraň mal stále namierenú na Berdrewera.
„Najlepšie bude ak pôjdeme s ním, aj tak tam máme namierené“, riekla Alaris Berdrewerovi a otočila sa súhlasne na robota: „V poriadku, sme priatelia a budeme ťa nasledovať“. Robot preskenoval svojimi neviditeľnými očami spoza veľkých neforemných okuliarov Berdrewera aby sa tak uistil, že nebude útočiť a pomaly sklonil zbraň. „Poďte za mnou“, riekol.
Otočil sa a ukázal im na dvere, ktorými vošiel na chodbu. Alaris s Berdrewerom vstúpili do oválnej miestnosti v strede ktorej stál akýsi stĺp s kovovým poklopom navrchu. Robot položil ruku na prístroj a po chvíli bzučania sa poklop otvoril. „Vy prví, ja ísť až po vás“, povedal robot a úkazal smerom k tmavému okrúhlemu otvoru o priemere asi jeden a pol metra.
Berdrewer pristúpil k otvoru a uvidel len akýsi začiatok rúry, ktorej koniec bol niekde v nedohľadne. Obrátil sa na Alaris: „Budem ťa čakať na konci, aspoň dúfam“. Posadil sa na okraj otvoru a zoskočil do tmy…
