Vo vode je už pol tucta rybičiek a 3 vodné rastliny. Všetko klape ako má a ja sa kochám pri pohľade do iného sveta. Nasledujú pekné chvíľky oddychu pri pohľade cez sklo. Samozrejme aj tu platí, že bez práce niesu koláče.
Od stvorenia tohto nového sveta uplynulo už 6 mesiacov. A ja dúfam, že menšie nezhody medzi rybičkami a to predovšetkým medzi tými staršími a tými prisťahovanými niesu z rasových dôvodov.
Aj ľudia sa zväčša boja niečoho nového a to majú omnoho väčšie rozumové schopnosti, aspoň to tak tvrdia a tvrdím to aj ja, no niekedy, keď sa zadívam na našich zvieracích kolegov, tak ma napadá či to nieje iba narcistické tvrdenie ľudí. Ale to by som bol asi príliš kritický, veď ľudia sú úžasný a dobrý.
Mal som červené, žlté a červeno žlté rybičky, a zrazu do akvária pribudli čierne a sivo čierne. Nových bolo zrazu viac ako starých (ako by asi reagovali ľudia na takéto presídlenie).
Spočiatku sa obidve skupinky navzájom báli, pri kŕmení prebrali starousadlíci iniciatívu a povedali si, že síce týmto novím dovolia s nimi zdielať svoj životný priestor, ale o jedlo ich určite oberať nebudú. Netrvalo im však dlho, kým pochopili, že ich chlebodarca, ktorý supluje prírodu, má jedla viac než dosť pre všetkých a má rovnako rád aj tie s inou farbou tela.
Kanibalizmus na vlastných deťoch som im už odpustil. Veď keď tie šestorčatá, ktoré prišli na svet boli naozaj fakt maličké, snáď jeden milimeter, usúdil som, že na vine bol ich hltací reflex zhltnúť všetko malé čo sa hýbe a čo sa aspoň troška podobá na niečo jedlé. Jednu som ale zachránil, oddelene som sa o ňu staral a keď mala asi 40 percentnú veľkosť rodičov, rozhodol som sa ich osud znovu spojiť. Lenže ako sa ukázalo, len samotný reflex zhltnúť všetko malé nebol na vine. Už nebola na jedno zhltnutie, no oni si s ňou poradili, čo ma pochopiteľne sklamalo.
Do pekla ich ale zato nepošlem, bol by som riadny psychopat, keby som ich preto začal smažiť na pekáči, alebo inak mučiť. Predsa len ich mám rád.
Čisto hypoteticky, neviem si predstaviť, ako by som sa cítil, keby mi tam niekde vytvorili nejaké vyhladzovacie miesto, aby zabíjali tých s inou farbou. Alebo aby hádky o tom, či som ja ich Pán Boh, alebo nejaký iný spôsobili vojnu a smrť.
Alebo aby si jedna skupinka privlastnila potravu, schovala ju a potom ju vymieňala za nejaké kamienky, po ktoré by museli chodiť až na dno, nedajbože by jedna vytrvalá vyzbierala všetky a nechcela požičať ostatným. To by ma pri pohľade do akvária trafil šľak.
