Niekedy sa zamotám v spleti mojich myšlienok Zoznam autorových rubrík: Humor, naživo(t), Básne, Útržky myšlienok, Názory, Súkromné, Nezaradené
Včera otvorili v Trnave nový futbalový štadión a náš premiér ako správny fanúšik kvalitného futbalu pri tom nesmel chýbať, dokonca prišiel v predstihu jeden deň. A počul som aj to, ako náš premiér chváli sedačky, výhľad.
Za posledných sto rokov, zaznamenalo ľudstvo neuveriteľný pokrok, minimálne ten technický. Či aj ľudský, to neviem, nie som taký starý. Samozrejme takmer všetci „starí“ na okolo medzi „mladíkmi“ šíria informácie, že to všetko ide pekne dole vodou. No vraví sa, že to vravela každá staršia generácia tej nastupujúcej.
Najprv sa mi núka otázka, či Herman Van Rompy môže byť skutočne môj prezident. Nepamätám si, žeby chodil po Slovensku a pri párkoch a guláši si robil kampaň (veľmi smiešna predstava), my sme ho totižto nevolili. Volili ho európske politické špičky, lídri najväčších krajín EÚ ktorých som pochopiteľne tiež nevolil. Až na tých slovenských, ale mám také tušenie, že práve oni nemali pri tejto voľbe najväčšie slovo. Tento náš Európsky prezident bol zvolený vďaka Lisabonskej zmluve o ktorej tiež neprebehlo referendum, napriek tomu, že je to vskutku zaujímavý dokument. Určite hodnejší referenda, ako otázka, či súhlasím s finančným stropom na nákup vládnych limuzín.
Paradoxne ťažko je opísať prečo nemám koho voliť, je to ako keby ste mali niekomu vysvetliť prečo odmietate vysoliť 20 000 EUR za strašne staré hrdzavé auto.
Čo by sa stalo, ak by sa zrušila povinná školská dochádzka? Som si istý, že pre drvivú väčšinu našej majoritnej spoločnosti, by zrušenie povinnej dochádzky v podstate nič nezmenilo. Otázne ale je, čo by to znamenalo a ako by k tomu pristúpila naša rómska menšina.
