Niekde som raz počul toto „Dokázanie omylu by malo byť považované za úspech a oslavované, pretože to posúva človeka dopredu“.
Predstavte si, že nejakému “pseudonáckovy“ vysvetlíte, že boxery, kanady a nože problémy nevyriešia a on vám poďakuje za dokázanie omylu. Pekná predstava.
To by ale znamenalo, že strom si musí nájsť nový sad. A to pri dnešnej dobe, keď pôda je plná pesticídov, nie je najľahšie, no stále majú prevahu krásne zákutia, aj keď sú troška “od ruky“, ale cesta k nim stojí zato.
Sú dni, keď si človek povie „včera som sa choval ako idiot“, alebo jednoducho nemá dobrý pocit z toho, čo včera vykonal, alebo narozprával. Sú chvíle, keď vravíme prepáč. Tento okamih, sa podľa mňa dá považovať za ďakovačku z dokázania omylu. Čiže z tohto pohľadu sú to naozaj krásne chvíle.
Nie je ľahké pokoriť vlastné ego a priznať si chybu. Ale asi iba tak sa dá ďalej rásť a rozvíjať.
