Rodina

Mať dieťa nie je povinnosť. Nie je to ženská úloha. Nie je to dôkaz dospelosti, lásky ani toho, že je váš život konečne kompletný.A už vôbec to nie je rozhodnutie, ktoré by mala žena urobiť preto, že jej niekto povie: „Veď už máš vek.“Dieťa potrebuje viac než matku, ktorá sa rozhodla nejako to zvládnuť.Potrebuje stabilitu,bezpečie, čas,zodpovednosť a spoľahlivého partnera, ak má vyrastať v partnerskej rodine.Nie chlapa, ktorý je úžasný, keď je všetko jednoduché.Nie takého, ktorý pomáha s vlastným dieťaťom, akoby bol návšteva vo vlastnej domácnosti.Nie človeka, ktorý sľubuje budem pri tebe, ale pri prvom vážnom probléme zmizne, zatiaľ čo žena zostane sama s dieťaťom, domácnosťou, prácou, únavou a pocitom, že už nevládze.Pretože povedzme si pravdu: dieťa nie je test lásky.A ja nechcem priviesť človeka na svet len preto, aby som splnila predstavu niekoho iného o tom, ako má vyzerať správny život.Nechcem dieťa preto, aby som nebola sama.Nechcem dieťa preto, aby som zachránila vzťah.Nechcem dieťa preto, aby boli spokojní rodičia, starí rodičia, susedia alebo spoločnosť.A nechcem dieťa s človekom, pri ktorom by som už vopred mala strach, či všetku zodpovednosť nakoniec nebudem niesť sama.Možno je podľa niekoho sebecké nemať deti.Ja si však myslím, že omnoho väčší egoizmus je mať dieťa bez toho, aby som bola pripravená dať mu život, ktorý si zaslúži.Dieťa totiž nemá možnosť vybrať si rodičov.Nemôže povedať: Tak toto som nechcelo.Nemôže vrátiť rozhodnutie dospelých späť.Preto si radšej priznám pravdu.Nechcem byť matkou.A ak je toto pre niekoho poburujúce, možno problém nie je v mojom rozhodnutí.Možno problém je v tom, že stále žijeme vo svete, kde žena musí svoje „nie“ vysvetľovať, zatiaľ čo jej „áno“ sa berie ako samozrejmosť.Takže nie.Nemám deti.Nechcem deti.A nebudem mať dieťa len preto, aby som vyhovela predstave, že žena bez detí je nejakým spôsobom neúplná.Môj život nie je nepodarená verzia života niekoho iného.Je to môj život.A o tom, či v ňom bude dieťa, rozhodujem ja.