Som optimistka, ktorá verí v potenciál našej krajiny, no nebojí sa pomenovať aj veci, ktoré nefungujú. Písanie je pre mňa spôsob, ako otvárať zmysluplný dialóg s čitateľmi. Moja osobnosť spája zvedavosť, zmysel pre spravodlivosť a lásku k našej kultúre. Energiu najradšej dobíjam v slovenskej prírode, s dobrou kávou a knihou v ruke. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená
Láska medzi človekom a zvieraťom nepotrebuje veľké slová. Často sa ukrýva v úplne obyčajných chvíľach – v pohľade, dotyku, čakaní pri dverách či v tichom ležaní vedľa človeka, ktorému zviera dôveruje.
Naša politika má zvláštny dar. Aj v situáciách, ktoré by si zaslúžili vážnu diskusiu, dokáže vyvolať úsmev. A niekedy, keď sa človek zasmeje, si vzápätí uvedomí, že vlastne nie je veľmi na čom.
Mám právo povedať, že s obsahom a niektorými prejavmi na pochodoch PRIDE nesúhlasím. Rovnako ako každý iný občan mám právo vyjadriť svoj názor na to, čo považujem za vhodné alebo nevhodné vo verejnom priestore.
Ľudia zomierajú nie preto, že medicína nevie pomôcť, ale preto, že na liečbu nemajú peniaze.
Máme ich vytesané v dejinách, poznáme ich z kostolov, z Biblie, z náboženstva.
Neberte si psa len preto, že je roztomilý. Neberte si ho ako darček, hračku pre deti ani ako chvíľkové rozhodnutie. A už vôbec nie vtedy, keď neviete, čo všetko starostlivosť o živého tvora znamená.
Úprimne? Som už unavená.Unavená z toho, ako sa zo Slovenska pomaly stáva miesto, kde sa namiesto skutočných problémov donekonečna hádame o témach, ktoré rozdeľujú spoločnosť na tábory.
Nekonečný príbeh. Nové nemocnice, ale kto v nich bude liečiť?
Máte aj vy niekedy taký pocit, že sem jednoducho nepatríte?
Neviem, ako vy, ale ja mám čoraz častejšie pocit, že sa vo vlastnej krajine prestávam cítiť medzi ľuďmi.
Pýtam sa: kto bude vyrábať potraviny, keď posledný slovenský farmár skončí?
Mnohí tvoria hodnoty potichu, trpezlivo a s hlbokým vzťahom k miestu, z ktorého pochádzajú. Medzi nich patrí aj architekt a rodák z Banskej Štiavnice Peter Chovan.
Do určitého veku som žila vo svojom svete. Mala som nasadené ružové okuliare a nevšímala som si, čo sa okolo mňa deje. Verila som, že štát funguje tak, ako má. Dnes už viem, že som sa mýlila.
Každý deň vidím príspevky útulkov. Vyhodené, týrané, hladné, vystrašené psíky, ktoré čakajú, či ich ešte niekto zachráni.
Udrieť, kopať alebo trápiť bezbranné zviera nie je prejav sily. Je to zbabelosť, krutosť a úbohosť.
Najväčším nepriateľom Slovenska už nie je ekonomika, inflácia ani zahraničné hrozby.
Politika by nemala byť vojnou na život a na smrť, pre ktorú sa hádame v rodinách a s priateľmi.
