Lucia Cabuková
Toto je už naozaj morálne dno!!!
Zomrela žena. A malé dievčatko. Dve obete. Dve rodiny, ktorým sa v jedinej chvíli zrútil celý svet.
Som optimistka, ktorá verí v potenciál našej krajiny, no nebojí sa pomenovať aj veci, ktoré nefungujú. Písanie je pre mňa spôsob, ako otvárať zmysluplný dialóg s čitateľmi. Moja osobnosť spája zvedavosť, zmysel pre spravodlivosť a lásku k našej kultúre. Energiu najradšej dobíjam v slovenskej prírode, s dobrou kávou a knihou v ruke. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená

Zomrela žena. A malé dievčatko. Dve obete. Dve rodiny, ktorým sa v jedinej chvíli zrútil celý svet.

Neviem nájsť správne slová.A možno ani neexistujú slová, ktoré by dokázali pomenovať to, čo dnes mnohí z nás cítia. Smútok. Bezmocnosť. Hnev. Frustráciu. Únavu. Strach. A predovšetkým otázku: Čo sa to s nami ako spoločnosťou deje?

Na hádky. Na rozdelenie spoločnosti. Na permanentný konflikt. Na to, že politika už dávno nie je iba o správe krajiny, ale čoraz častejšie o tom, kto koho prekričí, poníži alebo označí za nepriateľa.

Konsolidovať treba obyčajných ľudí. Zvyšovať náklady, šetriť, uťahovať opasky a stále počúvať, že inak sa nedá.

Keď boli dostupné fondy, dotácie, zvýhodnené pôžičky a možnosti zatepľovania panelákov, mnohí to nechali tak.

Úprimne, niekedy človek žasne, akí ľudia riadia túto spoločnosť.

Láska medzi človekom a zvieraťom nepotrebuje veľké slová. Často sa ukrýva v úplne obyčajných chvíľach – v pohľade, dotyku, čakaní pri dverách či v tichom ležaní vedľa človeka, ktorému zviera dôveruje.

Naša politika má zvláštny dar. Aj v situáciách, ktoré by si zaslúžili vážnu diskusiu, dokáže vyvolať úsmev. A niekedy, keď sa človek zasmeje, si vzápätí uvedomí, že vlastne nie je veľmi na čom.

Mám právo povedať, že s obsahom a niektorými prejavmi na pochodoch PRIDE nesúhlasím. Rovnako ako každý iný občan mám právo vyjadriť svoj názor na to, čo považujem za vhodné alebo nevhodné vo verejnom priestore.

Ľudia zomierajú nie preto, že medicína nevie pomôcť, ale preto, že na liečbu nemajú peniaze.

Máme ich vytesané v dejinách, poznáme ich z kostolov, z Biblie, z náboženstva.

Neberte si psa len preto, že je roztomilý. Neberte si ho ako darček, hračku pre deti ani ako chvíľkové rozhodnutie. A už vôbec nie vtedy, keď neviete, čo všetko starostlivosť o živého tvora znamená.

Úprimne? Som už unavená.Unavená z toho, ako sa zo Slovenska pomaly stáva miesto, kde sa namiesto skutočných problémov donekonečna hádame o témach, ktoré rozdeľujú spoločnosť na tábory.

Nekonečný príbeh. Nové nemocnice, ale kto v nich bude liečiť?

Máte aj vy niekedy taký pocit, že sem jednoducho nepatríte?

Neviem, ako vy, ale ja mám čoraz častejšie pocit, že sa vo vlastnej krajine prestávam cítiť medzi ľuďmi.

Pýtam sa: kto bude vyrábať potraviny, keď posledný slovenský farmár skončí?