Ukrajina sa opäť dostáva na titulky novín a spomína sa v hlavných správach. Ako to už býva, tieto správy sú skôr negatívne.
Vnútropolitická situácia je, zdá sa, opäť typicky „ukrajinská“ a divoká. Príkladom je zatknutie svojrázneho bývalého gubernátora Odesy Saakašviliho, jeho následné oslobodenie davom fanúšikov a štartujúce protesty na jeho ochranu a podporu.
Má Ukrajina reálnu šancu docieliť to, za čo pred štyrmi rokmi vyše 100 jej občanov položilo na Majdane život? Má vôbec možnosť vstúpiť do EÚ? Mali by sme ju v tom ako krajina podporovať?
Európska perspektíva
Najdôležitejšou udalosťou pre európsku budúcnosť Ukrajiny bol tento rok novembrový summit lídrov EÚ s krajinami Východného partnerstva.
Východné partnerstvo je časť susedskej politiky, ktorú EÚ na popud Švédska a Poľska naštartovala počas českého predsedníctva v roku 2009. Jeho cieľom je priblížiť a pridružiť k EÚ krajiny na našich východných hraniciach: Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan.
Východné partnerstvo má prehĺbiť spoluprácu, hospodárske a osobné kontakty medzi týmito krajinami a Úniou. Je dlhodobým cieľom vstup týchto krajín do EÚ? To už je jasné menej.
Podľa analytika a pedagóga Vladimíra Bilčíka z SFPA posledný summit Východného partnerstva túto možnosť prinajmenšom ponechal na stole. Hlavným výstupom summitu je, že východní susedia EÚ stále majú európsku perspektívu.
Čo však „európska perspektíva“ znamená? „Keď to vyslovíte v Kyjeve, znamená to pre nich členstvo v EÚ. Keď to ale vyslovíte v Bruseli, znamená to dvadsaťosem rôznych vecí.“
Podstatné je, že možnosť členstva vylúčená nie je, „no loptička je na strane Ukrajincov“. S Ukrajinou EÚ podpísala a ratifikovala zmluvu o pridružení a tú musí Ukrajina napĺňať. Asociačná dohoda s Ukrajinou je podľa Bilčíka na 90% rovnaká ako zmluva, ktorú malo pred svojim vstupom s EÚ Slovensko.
Chýba v nej iba prísľub plného členstva. No i tak môže byť pre Ukrajinu hospodársky, politicky a spoločensky prínosná, ak krajinu zapojí do spoločného európskeho trhu.
Rozčarovanie a spiatočky
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera situácia v Ukrajine nie je stabilná. Revolúcie sa môžu opakovať a aj bežné voľby ešte môžu priniesť výsledky, ktoré krajinu nasmerujú na východ.
Reformy, ktoré Ukrajina musí urobiť, aby sa dostala tam, kde sme dnes my, si pritom vyžiadajú aspoň 15 až 20 rokov práce bez krokov späť.
Najväčším problémom je, že v ukrajinskej spoločnosti rastie rozčarovanie a skepsa. Ukrajinci podľa Cirnera majú pocit, že už toho urobili veľa, no zo strany EÚ nevidia reálne kroky.
Reformy pritom bolia, ceny plynu a energií napríklad niektorým domácnostiam stúpli na približne 50€ mesačne – približne tak vysoký je aj priemerný ukrajinský dôchodok.
Poradca ukrajinskej vlády Karel Hirman potvrdzuje, že v Kyjeve rastie sklamanie. Ukrajinci podľa neho mali vyššie očakávania, „tieto očakávania sú ale v mnohých prípadoch naivné.“
Za naivne vysoké očakávania však podľa neho nemôžu iba samotní Ukrajinci, ale aj EÚ. „Zavádzajú ich, že ono je to celé jednoduché, keď nie je. Spomína sa niečo ako Marshallov plán pre Ukrajinu, možnosť členstva v Schengene. To sú ale nereálne veci, z ktorých potom vznikajú rozčarovania.“
Ako podporovať?
V tejto situácii je dôležité Ukrajincom podať pomocnú ruku. Jedným z hlavných dôvodov podľa Hirmana je aj to, že prosperujúca a v európskom trhu fungujúca Ukrajina výrazne pomôže aj nám.
„Chceme byť bohatší. Naše východné regióny, Košický a Prešovský kraj, sú dnes ako rakúske pohraničné oblasti v osemdesiatych rokoch. Oni zbohatli vďaka tomu, že my sme robili reformy, že i my sme zbohatli.“
Rozšírenie východnému Rakúsku pomohlo a rovnako môže dnes pomôcť nám, ak sa hospodársky výkon Ukrajiny zvýši. Naše východné regióny takto môžu zbohatnúť.
Podľa Hirmana i Cirnera je dnes Ukrajina na tom približne tak, ako Slovensko v 90tych rokoch. Nemôžeme od nej čakať, že dosiahne za 2 roky to, čo nám trvalo 20.
Ako môžeme Ukrajine pomôcť? Peniaze, ktoré EÚ ponúka Ukrajine, sú časťou riešenia. Na druhej strane podľa Hirmana často zlyháva schopnosť Ukrajiny tieto peniaze prijať a využiť efektívne.
Tento záver nás nemôže prekvapiť, i my máme dodnes problém európske peniaze míňať zmysluplne a bez korupcie.
Dôležitejšia než peňažná je ale dnes jasná politická a morálna podpora, najmä od krajín V4. Práve my by sme mali byť v rámci EÚ tí, ktorí Ukrajinu a jej súčasné problémy pochopia. Stredná Európa si totiž prešla podobnou a často náročnou cestou do Európskej únie.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Má Ukrajina európsku budúcnosť?" v Prešove 12.12.2017
Autor: Tomáš Madleňák
