Hoci politici CDU/CSU nemôžu byť spokojní s výsledkom, ich 33% znamená, že Angela Merkelová bude už po štvrtý raz kancelárkou.
Podľa Barbory Kollárovej z Katedry politológie UMB nemecký volič Merkelovú vníma ako symbol stability. Kancelárka úspešne zvláda krízy – hospodársku a - napriek kritike - aj migračnú. Nemeckú ekonomiku dlhodobo drží v zelených číslach. Nemecký štátny rozpočet už tretí rok v rade vykázal prebytok.
Extrémisti v parlamente
Novinkou je vstup populistickej AfD do nemeckého parlamentu ako tretej najsilnejšej strany. Zatiaľ, pretože AfD sa už pár dní po voľbách začala štiepiť.
Marek Lenč z Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie UMB hovorí, že lídri AfD sú „ako kompas. Vždy sa iba obzerajú, ktorý smer je pre nich práve najvýhodnejší.“
Podľa novinára RTVS Tibora Macáka AfD takýmto spôsobom prebrala protiutečeneckú a protiislamskú agendu od hnutia Pegida, keď videla, že jej to prinesie hlasy. Pôvodne stavala na hospodárskej kritike EÚ.
Kollárová upozorňuje, že tradičné strany sú v kríze. Kým v minulosti socialisti a kresťanskí demokrati spoločne získali až 80% hlasov, v týchto voľbách to bolo len niečo cez 50%. To vytvára 30 percentný priestor pre nové strany.
Úpadok CDU/CSU a SPD súvisí s klesajúcou členskou základňou. Kým kedysi mala SDP až milión členov, dnes ich má iba polovicu. Takisto strácajú voličov, pre ktorých sú tieto strany - kedysi tradiční rivali - dnes už príliš podobné.
Predvolebný súboj vrátane diskusií ukázal, že SPD a CDU/CSU zastávajú v mnohom takmer rovnaké postoje.
Nástrahy “Jamajky”
Keďže SPD už ohlásila odchod do opozície, najpravdepodobnejšou vládou sa zdá tzv. „jamajská koalícia“ – Zelení, liberáli z FDP, ktorých farbou je žltá a kresťanskodemokratická čierna.
Pre fungovanie takejto koalícii bude potrebné prekonať viaceré rozdiely. Strany sa podstatne líšia v postojoch k obnoviteľným zdrojom energie a zákazu dieselových motorov. Rozdiely sú aj v migračnej politike, kde bavorskí CSU ale aj liberáli z FDP požadujú tvrdšie opatrenia, než CDU a Zelení.
A nezhody sa týkajú aj reformy Európskej únie.
Čo výsledky znamenajú pre Európu?
Po zvolení francúzskeho prezidenta Macrona sa hovorí o „novom vetre“ v EÚ. Avšak bude mať Merkelová dostatočne silný mandát na reformu únie?
Macák o tom nepochybuje. Kancelárka má silnú medzinárodnú pozíciu. Vďaka politike solidarity, ktorú presadzuje, má dnes Nemecko v zahraničí najpozitívnejší imidž od skončenia druhej svetovej vojny.
V prípade „jamajskej“ koalície je však otázne, či prejdú Macronove vízie o ministrovi financií pre eurozónu. Liberáli z FDP budú určite proti. Či budú mať aj vplyvný hlas, napovie až meno nového ministra financií v Berlíne.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Článok vznikol na diskusii Café Európa v Banskej Bystrici 26.9.
Autor: Tomáš Madleňák
