Slovensko, automobilová veľmoc
Vlani zo slovenských výrobných liniek vzišlo viac ako milión áut. Slovensko si ostatné roky zachováva prvenstvo v počte vyrobených automobilov v prepočte na tisíc obyvateľov. Do veľkej miery za to môže lacná a pomerne kvalifikovaná pracovná sila v kombinácii s dobrou polohou a členstvom v EÚ. Slovensko sa ako jasne proexportne zameraná ekonomika obchodne jednoznačne orientuje na západ.
Koncentrácia automobiliek v západnej polovici Slovenska sa zvýšila natoľko, že dopyt po zamestnancoch prevýšil ponuku trhu práce, čo zvýšilo tlak na zvyšovanie miezd. Na prvý pohľad ide o jednoznačne prínosný vplyv globalizácie a otvorenej ekonomiky.
Druhou stranou mince je výrazná štátna podpora, ktorá automobilky pritiahla a udržiava ich. Slovenské vlády vynaložili na investičné stimuly, daňové úľavy a ďalšie podobné opatrenia stámilióny eur. Len prilákanie automobilky Jaguar Land Rover podľa ekonóma Radovana Ďuranu Slovensko stál pol miliardy eur. Ďalšie milióny idú na podporu subdodávateľských firiem. Pred dvoma rokmi v automobilovom priemysle priamo alebo nepriamo robilo približne 200 000 Slovákov.
Odvetvie vytvára 12% slovenského HDP. Všetko sa môže zmeniť hospodárskou krízou a už sme svedkami signálov, že sa blíži. Volkswagen, najväčší slovenský súkromný zamestnávateľ, tento rok prepustil 3000 ľudí. Ak si predstavíme, že by v budúcnosti prišli aj väčšie vlny prepúšťania, závislosť slovenskej ekonomiky na výrobe a vývoze vozidiel sa obnaží naplno.
Poľnohospodári sa na globalizáciu pozerajú inak
Menej dôvodov na optimizmus majú poľnohospodári. Hoci ide viac ako tretina európskeho rozpočtu na spoločnú poľnohospodársku politiku a ďalšia tretina na kohéznu politiku, rozdiely medzi členskými štátmi EÚ sú stále veľké. Nielen vo výške platieb, ale aj v efektivite výroby.
„Náš najväčší problém je, že my slovenskí poľnohospodári nemáme takú podporu ako napríklad holandskí a francúzski,“ vyhlásil počas diskusie Café Európa v Bratislave Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Na nižšiu mieru dotácii, približne 78% európskeho priemeru, poukázal aj Michal Feik z ministerstva pôdohospodárstva
Na druhej strane, ak spočítame priame platby do poľnohospodárstva a financie určené na rozvoj vidieka, Slovensko je zhruba na úrovni priemeru EÚ a predbehlo aj spomínané Francúzsko. Viacero východných členských štátov vrátane Slovenska však namieta, že dotačný systém je nastavený nespravodlivo a vyzýva na reformu európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podľa Adama Šebestu, ktorý v Bruseli pôsobí ako konzultant v tejto oblasti, by záujmom Vyšehradskej skupiny mohla pomôcť nominácia nového eurokomisára pre poľnohospodárstvo – Poliaka Janusza Wojciechowskeho.
Peter Polák zo Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku vníma dva hlavné problémy. „Vždy sme očakávali, že to za nás niekto vyrieši. Nemáme dostatok obchodníkov-odborníkov, ktorí sa vedia pohybovať na otvorenom trhu a od roku 1989 sa neodohrala väčšia pozemková reforma, čo nám komplikuje prácu.“ Rozdrobené vlastníctvo pozemkov následne komplikuje zakladanie nových fariem aj čerpanie európskych, či slovenských dotácií.
Slovenské poľnohospodárstvo vo svetovej konkurencii
Konkurencieschopnosť slovenských výrobcov sa ostatné roky dostáva do čoraz väčšej pozornosti. Európska únia nadviazala obchodnú dohodu CETA s Kanadou, podobné dohody s Japonskom a Singapurom. Najhorúcejšia je momentálne dohoda s juhoamerickým zoskupením MERCOSUR, ktoré združuje Brazíliu, Argentínu, Paraguay a Uruguay. Dohodu čaká schvaľovanie v europarlamente a Rade EÚ.
Proti sa už vyjadrila slovenská ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Jej hovorca Michal Feik dodal, že ministerstvo chce na Brazíliu uvaliť ekonomické sankcie za devastovanie pralesov a pripomenul tiež veľký škandál s pokazeným brazílskym kuracím mäsom spred dvoch rokov.
„Globalizácia je možnosť exportovať, ale zároveň pripravenosť na konkurenciu,“ skonštatoval Adam Šebesta. Poukázal na to, že kým napríklad konkurencieschopní európski výrobcovia áut dohodu s MERCOSURom podporujú, írski farmári sú proti. Štandardy kvality by mali byť na základe dohody pre obe strany rovnaké.
Ako naštartovať slovenské poľnohospodárstvo
Štvorica účastníkov diskusie Café Európa sa zhodla na tom, že Slovensko príliš veľa potravín vyváža a necháva ich spracovávať v zahraničí. Namiesto automobiliek si vedia predstaviť podporu spracovateľského priemyslu a súvisiaceho vzdelávania.
„Máme nedostatok ľudí, vekový priemer pracovníkov v poľnohospodárstve bol 47 rokov a ešte rastie. Tiež nemáme na Slovensku taký bitúnok, ktorý by nám umožnil dodať dennú kvótu hovädzieho mäsa pre obchodný reťazec,“ priblížil Peter Polák. Naberanie nových zamestnancov mu zas komplikuje nový zákonník práce, ktorý priniesol vyššie príplatky za prácu cez víkend a v noci – keďže práca chovateľov dobytka je potrebná neustále.
Poľnohospodári spotrebiteľov žiadajú, aby si všímali pôvod výrobkov. Nech sa sami presvedčia o kvalite slovenských produktov a spravia si názor. Vyzvali ich, aby nakupovali aj priamo u výrobcov, čím podporia krajanov a znížia uhlíkovú stopu vyprodukovanú dovozom potravín z ďalekého zahraničia. Poukázali na používanie väčšieho množstva konzervačných látok pri dovoze ovocia a zeleniny oproti tým vypestovaným doma.
Výrobcovia by zas mali zvýšiť produktivitu poľnohospodárskych podnikov, nebáť sa vstupu na nové trhy a dbať na kvalitu. Stačí jeden škandál slovenských výrobcov bryndze a mesiace práce so získaním si dôvery zákazníkov môžu vyjsť navnivoč.
Celé video z diskusie:
Článok vznikol na podujatí „Zničí globalizácia slovenských poľnohospodárov?“, ktoré zorganizovalo 10. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Oľgou Bakovou diskutovali štátny radca Michal Feik z komunikačného odboru Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Peter Polák zo Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku, Adam Šebesta konzultant pre politiku EÚ v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, a Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Autor: Juraj Hajko
