Štatút Aurel-a mi neumožňuje zverejňovať ako som hlasoval, či ako budem hlasovať v druhom kole, napriek tomu zopár úvah si dovolím vysloviť. Bez povšimnutia našťastie nezostali niektoré vydarené albumy, napríklad Zuzany Mojžišovej, debut Tiny spolupracujúcej s B3, čiastočne aj debuty kapiel Mango Molas a Puding Pani Elvisovej, ktoré síce nie sú nováčikmi a na scéne pôsobia pár rokov, až tento rok sa však zásluhou vydavateľstva Gregor Agency dočkali regulárnych albumov.
Ani stopy však po albumoch Dlhých Dielov, Abuse-a, či Slide & Udu, ktoré pokladám spolu so spomínaným dielom Zuzany Mojžišovej za to najlepšie, čo nám domáca scéna minulý rok mohla ponúknuť. Rovnako, ako elektronická, aj hip-hopová scéna obišla naprázdno, napriek debutom Čistychova a Kontrafaktu vydaným v akademickom roku 2004. Hlasujúci za menšinové tituly zrejme opäť doplatili na roztrieštenosť, keďže zo štatistického hľadiska je pri vyše stovke hlasujúcich väčšia pravdepodobnosť, že zhoda nastane skôr pri známejších a populárnejších veciach a človek má možno aj podvedome tendenciu hlasovať za niečo, čo má aspoň trochu reálne šance, ako keby mal jeho hlas prepadnúť.
Takže albumy Ivana Táslera s IMT Smile – Exotica a Skupinová terapia od Desmod-u patria aj napriek zábleskom v podobe zopár vydarených piesní v diskografii samotných kapiel aspoň z môjho pohľadu k tým menej vydareným, napriek tomu nomináciám dominujú.
Spolu so stálicami – Richardom Müllerom, ktorého Monogamný vzťah s americkými muzikantmi znamenal ústup z pozícií z čias multiaurelovej 01-ky, Mekym Žbirkom, ktorého pri akademickom živote udržala koncertná nahrávka a McCartneyho pieseň a duom Misha – Robo Papp, ktorí sa snažia na báze čierneho R&B budovať svoju vlastnú bielu tvár. Ich nomináciám nemožno vytknúť nič, keďže patria k tomu lepšiemu, čo domáca popscéna ponúka.
Zuzanu Smatanovú, keďže svoj album vydala ešte v roku 2003, dotlačili k nomináciám hlavne duety. Jana Kirschner si svoje miesto drží tak nejak zo zotrvačnosti, keďže svoj album taktiež vydala predminulý rok a zopár Aurelov zaň aj dostala. Preto celkom nechápem myšlienkové pochody akademikov, ktorí opäť za pieseň roka nominovali jej hit „Na čiernom koni“, za ktorý rovnakú cenu dostala vlani. Pravidlá to umožňujú, keďže pieseň bola v roku 2004 nasadená ako rádiový singel aj s novým videoklipom, trochu nadhľadu a prehľadu by však nebolo na škodu.
Kategórie oceňujúce producentské a zvukárske výkony ako obvykle v podstate kopírujú nominácie v ostatných kategóriách, hoci medzi nominovanými zvukármi by si zaslúžil figurovať Milan Tököly, s ktorého soundom som sa najviac stotožnil.Medzi inštrumentalistami nakoniec prepadlo filtrom trio Marcel Buntaj, Marián Čekovský a Jozef Engerer. Marcel Buntaj taktiež patrí k Aurelovi ako inventár a už by mal mať aj svoje HIM-ko, hoci mal aj plodnejšie roky ako ten uplynulý. Klávesista Marián Čekovský je všestranným talentom, dokáže aj zaspievať aj rýchlo improvizovať a som rád, že sa konečne medzi nominovaných dostal aj najtalentovanejši gitarista z nastupujúcej generácie Jojo Engerer . Univerzálny sideman a vyhľadávaný koncertný a štúdiový spoluhráč patrí k osobnostiam, o ktorých ešte budeme v budúcnosti počuť, a to nielen vďaka jeho partnerkám a bulvárnym článkom.
Teraz treba len dúfať, že v druhom kole si vyberieme to najlepšie z ponúkaného, prípadne tam, kde veľa dobrého nezostalo, aspoň to najmenšie zlo. Začínam koketovať s myšlienkou, či by aj napriek niekoľkonásobne menšiemu trhu a užšej scéne ako v Čechách, nenašli taktiež uplatnenie žánrové ceny. Možno ich prostredníctvom by mali menšinoví interpreti a menšinové žánre viac šancí proti neporaziteľným mamutom. Hoci neviem, či by to neskončilo tak, že každý, kto za rok vydá album, dostane zaň aspoň jednu sošku Aurela. A to som ešte zvedavý, čo nám o rok prinesie SuperStar pri bilancovaní nových albumov a objavov. Každopádne potrebuje domáca scéna oživenie, nielen prostredníctvom nových tvárí, hlasov a možno aj osobností v pop music, ale aj v podobe väčšieho nadhľadu a rozhľadu a akceptovania aj menšinových a alternatívnych zložiek kultúry.
