Presne o desať dní to vypukne. Veľký boj o našu budúcnosť, prosperitu, spravodlivosť ale aj slušnosť. Veľký boj o demokraciu ale aj právny štát. A našim veľkým šťastím je, že o tom môžeme slobodne rozhodnúť MY – OBČANIA, ktorí využijeme naše právo voliť!
Že stále neviete koho? Nevadí, času je ešte dosť. Kúpte si novú udicu a choďte loviť do nového rybníka. Zahoďte všetky komplexy o prepadnutí hlasov a o neskúsenosti, prestaňte počítať percentá a chyťte si svojho čerstvého kapra. Ja som tak urobil a dnes mám čistú hlavu. Lebo ak nemáte koho voliť a voliť chcete, tak to znamená iba jediné – že premýšľate iba nad tými, ktorí vás už viac alebo menej sklamali a neviete kto najmenej. Zabudnite na nich.
Presne tak to bolo aj u mňa. Dlho, veľmi dlho mi trvalo, kým som dospel k môjmu definitívnemu rozhodnutiu. Pretože som dlho naivne žil v presvedčení, že nie je koho voliť. Lebo tak ako drvivá väčšina aj ja som uvažoval iba o tých, ktorých tu máme dlhé roky a ktorí sú nám stále na očiach. Môj obzor bol tým pádom obmedzený a to napriek tomu, že v týchto voľbách máme na výber až 25 politických subjektov. A v nich predsa musí byť množstvo schopných a aj slušných ľudí.
Jediné, čo som stopercentne a dlhodobo vedel bolo, že určite nechcem a nebudem voliť Smer SSD, Hlas SD, Republiku, ĽSNS, SNS a KDH.
A tiež, že už nechcem a nebudem voliť ani proti niekomu a ani menšie zlo. Teda, že chcem a budem voliť NIEKOHO. Preto z môjho portfólia strán a hnutí vypadli aj strany a hnutia končiacej koalície – OĽANO, Saska, Sme rodina a Za ľudí, ktorí to mali na jednej strane úprimne neskutočne ťažké vzhľadom na pandémiu, krízy, infláciu, vojnu v susednej Ukrajine a aj najdeštruktívnejšiu opozíciu v histórii Slovenska, ale na strane druhej trestuhodne premrhali príležitosť a dôveru, ktorú im dali voliči v parlamentných voľbách 2020.
Keď zohľadním u všetkých aj morálnu rovinu, ktorá je pre mňa veľmi zásadná a o ktorej som už viackrát písal, naposledy 11. septembra v blogu s názvom Otvorený list nie len súčasným ale aj všetkým novým poslancom NR SR, tak nemôžem a nebudem voliť žiaľ ani Progresívne Slovensko a Demokratov.
Takže z tradičných, skúsených a (ne)osvedčených strán a hnutí mi nezostala žiadna. A ak chcem ísť voliť a ja chcem, tak som musel loviť inde. Nakoniec ako definitívna voľba zvíťazilo u mňa práve toto zoskupenie s volebným číslom SEDEM. Prvotným impulzom na to, aby som začal nad nimi uvažovať, boli pre mňa blogy pána Pavla Macka, ktoré čítam veľmi rád (a podľa čítanosti jeho blogov vidím, že aj veľké množstvo z vás) a ktoré mi takpovediac otvorili oči. A následne ma zaujal aj ich program a slušná, korektná a pokorná kampaň.
Osobne z nich síce nikoho nepoznám a mediálne len pánov Pavla Macka, Zsolta Simona, Jozefa Rajtára a Filipa Rybaniča. Verím však, že okolo seba majú rovnako šikovných a rozhľadených ľudí, ktorí toho v živote už veľa dokázali a v politike dokázať môžu. A preto im môj hlas úprimne a bez akýchkoľvek výčitiek svedomia dám.
V tom druhom tábore tiež osobne nikoho nepoznám, ale z ich verejného života žiaľ mnohých až príliš dobre (Fico, Kaliňák, Blaha, Blanár, Pellegrini, Saková, Raši, Tomáš, Šutaj Eštok, Mazurek, Uhrík, Taraba, Danko, ..., ale aj Matovič, Kollár, Sulík, ...). A práve preto ich voliť nebudem. Pre mňa ich éra skončila, aj keď v politike budú smradiť zrejme ešte dlho.
Slovensko je ťažko chorá krajina. Chceme návrat mafiánov a fašistov, klamárov a podvodníkov. Zastaviť ich chceme egoistami, ktorí pre vlastné egá potopili ústavnú aj prirodzenú väčšinu a nakoniec aj svoju vládu. A všetkých nových automaticky hádžeme do jedného vreca bez akéhokoľvek poznania a obviňujeme pomaly z vlastizrady, pretože vraj podporujú iba návrat Fica lebo sa nechcú vzdať. Čím vlastne potierame aj ich ústavné právo – byť volený. Choré, skutočne choré.
Osobne nechápem, prečo sme takí politickí masochisti, že sa dokážeme obmedzovať a stále baviť iba o tých, ktorí už toľkokrát sklamali, ktorí pravidelne klamú a zavádzajú, ktorí myslia viac na svoj vlastný prospech ako na nás občanov! Nechápem, prečo sa bojíme loviť aj v nových vodách! Nechápem, prečo chce niekto zachraňovať napr. Sulíka, keď on ide vyhrať voľby! Asi preto, lebo sa bojíme hlavne sami seba, lebo nemáme žiadnu osobnú ani občiansku hrdosť a sebavedomie? Alebo nám v tom bráni náš alibizmus a zbabelosť, ktorý máme zakorenený v našich hlavách? Alebo preto, že nás stále niekto straší, že naše hlasy prepadnú a tým vlastne volíme Fica? Alebo aj preto, že nás starí harcovníci falošne strašia aj tým, že tí noví nemajú žiadne skúsenosti s riadením štátu? Tak im dajme šancu, aby ich získali! Aj Fico ich musel v minulosti získať, aj on bol pred mnohými rokmi iba parlamentné a neskôr aj premiérske „ucho“.
Zásadne odmietam tvrdenia a obvinenia, že svojim rozhodnutím volím gaunera Fica. No nevolím. Jasne to tu píšem, že volím volebné zoskupenie s číslom SEDEM! Som slobodný svojprávny občan vraj demokratického a právneho štátu a preto volím koho ja chcem a komu v tejto chvíli dôverujem. Volím zmenu. Verím, že k lepšiemu. Nevolím proti niekomu ani menšie zlo. Volím svoju žiaľ už iba seniorskú budúcnosť, volím budúcnosť pre moje deti a vnúčatá, volím budúcnosť pre ďalšie generácie. Volím pre lepšie, kvalitnejšie a slušnejšie Slovensko. Za prepadnutý hlas by som ho považoval vtedy, keby som nemal žiadnu osobnú hrdosť a daroval by som ho opäť niekomu, komu už absolútne neverím a kto to tu už viac alebo menej domrvil. A to by som sa hanbil sám pred sebou.
Ak sa do parlamentu sedmička nedostane a podľa doterajších prieskumov a aj podľa mnohých diskusných príspevkov by sa žiaľ ani nemala, tak neprehrám ani ja, ani oni. Prehrajú všetci, ktorí dlhé roky iba nadávajú a vyplakávajú, ktorí nie sú spokojní, no aj napriek tomu s falošnou hrdosťou venujú svoje drahocenné hlasy tým istým a zvolia si to isté zlo, čo sme tu už mali a máme. Možno iba v bledomodrom. Takže opäť iba naša prehra a víťazstvo gaunerov, populistov, klamárov a podvodníkov!
Podľa prieskumov je nerozhodnutých voličov plus mínus 20% čo nie je vôbec málo! Keby nové tváre získali z nich aspoň 10 – 15%, tak to by už niečo znamenalo. To chce ale odvahu a vlastnú sebareflexiu a nie alibizmus o zachraňovaní niekoho. My politikov nemáme zachraňovať, my politikov máme právo voliť!
Pretože ak by Progresívne Slovensko aj vyhralo a zostavovalo vládu, tak bude úplne jedno koľko bude mať percent, ak ju nebude mať s kým zostaviť. A prečo by to mali byť iba skompromitované a nedôveryhodné strany, prečo sa nemôžeme posunúť aspoň o krôčik vpred napr. aj s nejakou inou a novou, ničím nezaťaženou stranou?
Šanca a ponuka tu je, ale rozhodnutie máme v rukách my – voliči. Nikto iný. Ak to ale znova dobabreme, tak môžeme nadávať tak akurát sami sebe a politici sa nám budú opäť štyri roky iba smiať do očí. Tak ako sú na to zvyknutí. To naozaj chceme? Lebo títo všetci nás už veľakrát presvedčili, že nás majú úplne niekde. A že sme pre nich dôležití len raz za štyri roky. Teraz to bude presne tridsiateho septembra.
A ak nie sme schopní zmeniť svoje myslenie a od volieb budeme aj naďalej očakávať iba menšie zlo, tak môžeme vyplakávať a taktizovať ďalších 30 rokov. Ale ja už toľko času asi nemám a myslím, že ani nikto z vás si nemôže dovoliť takýto „luxus“ aj keď ste mnohí podstatne mladší. Preto hlavy hore a hlavne odvahu! Využime túto jedinečnú šancu, ktorá sa za normálnych okolností bude opakovať zas až o štyri roky. Keď ju nevyužijeme, tak nikdy nezistíme, či sme urobili dobre alebo zle. Horšie to ale určite byť nemôže, takže nemáme čo stratiť. Ale získať môžeme veľmi veľa.
Nezabúdajme, že voľby nie sú o politikoch a politických stranách. Voľby sú o nás – občanoch a voličoch. Nevolíme preto, aby oni mali o seba na štyri roky postarané, aby si užívali nadštandardné príjmy a mnohé ďalšie výhody, ale aby nám slúžili. Oni sú tu pre nás a nie my pre nich. Oni sa budú mať tak či tak dobre, ale čo my, bežní občania, zamestnanci, podnikatelia, mladé rodiny a aj dôchodcovia? Aj keď postarať o seba a naše rodiny sa musíme v prvom rade sami, tak na politikoch sme žiaľ viac ako závislí – minimálne kvalitou nimi prijímaných zákonov a celkovým riadením štátu. A štát je náš a my si ho aj platíme. Daňami, odvodmi, rôznymi poplatkami ale aj pokutami.
Keď politikom dochádza argumentácia, tak často alibisticky tvrdia, že voliči im vo voľbách vystavia vysvedčenie. Tak im ho vystavme. Teraz. Tvrdo a nekompromisne. Ja im už nedovolím žiadny reparát. Nevoľme opäť iba tých, ktorí už toľkokrát sklamali. Keď sme pre nich boli na poslednom mieste doteraz, tak nechápem, prečo by to práve teraz chceli zmeniť. Napriek plným kýbľom sľubov a populizmu, ktoré na nás vylievajú z každej strany. Veď predsa starých psov nové kúsky nikto nenaučí.
