To sme už naozaj stratili aj tie posledné zvyšky sebaúcty a vlastnej hrdosti, že necháme so sebou drzo manipulovať a robiť z nás – občanov a voličov – iba hlupákov? Obracia sa mi z toho všetkého žalúdok.
„Poslanec“ Peter Pellegrini bol dlhoročným verným smerákom. V parlamentných voľbách 2020 bol dokonca volebným lídrom práve tejto strany. Strany, s ktorou bol roky prepojený pupočnou šnúrou. Strany, ktorá ho explodovala na tie najvyššie stranícke a štátne funkcie. Líder, ktorý sa z bilbordov falošne vysmieval národu a sľuboval v mene tejto strany „ZODPOVEDNÚ ZMENU“. Samozrejme s vidinou byť staro – novým premiérom. Voliči mu to však zariadili trocha inak. Pre neho tak ostala už „iba“ stolička podpredsedu parlamentu.
„Pomsta“ vlastným voličom (viac ako 527 tisíc!) ale nenechala na seba dlho čakať. Iba niekoľko týždňov po voľbách (v júni 2020) definitívne vyprchalo jeho nie len predvolebné, ale hlavne dlhoročné smerácke nadšenie a zvolal tlačovku, na ktorej s hrdosťou oznámil národu, že už nie je smerák a že začína nový politický život. A že zakladá novú stranu Hlas SD. Na tom by nebolo nič zvláštne a výnimočné, pretože na to má právo. Keby to však urobil čestne a férovo.
Podľa môjho názoru ale iba jednoducho zdrhol aj s partiou takých istých pokrytcov, čím len reálne ukázal svoj vlastný charakter a vlastnú vypočítavosť. „ZODPOVEDNÚ ZMENU“, ale jedine pre seba a svojich ďalších verných bývalých Ficových prisluhovačov, nie pre občanov tejto krajiny. Pretože keby ho boli voliči „urobili“ premiérom, tak by aj v súčasnosti bol starým dobrým smerákom a o nejakom Hlase by sa nám ani len nesnívalo. V mojich očiach sú to teda len obyčajní bezcharakterní chrapúni. Chrapúni, ktorí jasne ukazujú, že svojich voličov a všetkých občanov tejto krajiny majú len za totálnych nesvojprávnych hlupákov, s ktorými môžu manipulovať podľa svojej vlastnej potreby. Skutočný výkvet našej spoločnosti. Chrapúni, ktorí by už nikdy nemali kandidovať do vysokej ba ani len komunálnej politiky. Ale to by museli mať aspoň kvapku charakteru a sebareflexie.
"Je to nezodpovedný hazard so slovenskou demokraciou a pohŕdanie vlastnými občanmi" – takto komentoval „poslanec“ Pellegrini postoj troch najvyšších ústavných činiteľov k nedávnemu referendu. Tragikomické, keď to povie práve „poslanec“ Pellegrini. Ten „poslanec“ Pellegrini, ktorý deklasoval demokraciu na Slovensku. Ten „poslanec“ Pellegrini, ktorý pohrdol a podviedol viac ako 527 tisíc vlastných voličov vo voľbách 2020!!! A aj svojich bývalých smeráckych kolegov a hlavne právoplatne zvolených náhradníkov, ktorí zostali pod čiarou.
Keď som vyššie spomenul, že mu zostala „len“ stolička podpredsedu parlamentu, tak stojí za povšimnutie aj fakt, ako sa jej po zaregistrovaní Hlasu SD na Ministerstve vnútra teatrálne a trápne vzdával. "Chcem vám oznámiť, že svoj sľub si aj splním. Dal som ho vtedy, keď som odišiel zo Smeru a založil Hlas-SD. Bez toho, aby ma musel niekto vyzývať, ja viem, čo sa patrí. Keďže sme svedkami už takej slabej politickej kultúry, týmto chcem prispieť, aby sa táto kultúra ešte vrátila. V rámci zachovania akej-takej politickej kultúry v tomto štáte som sa rozhodol, že k 30. septembru tohto roku(2020) sa vzdávam funkcie podpredsedu Národnej rady SR." povedal na tlačovom brífingu Pellegrini. A to ten istý Pellegrini, ktorý podrazil viac ako 527 tisíc voličov Smeru SSD, na pleciach ktorých sa vyviezol do parlamentu a ktorý dal aj tej slabej politickej kultúre totálne K. O. Chrapúnstvo najvyššieho kalibru.
Pokiaľ ide o politickú kultúru, na ktorú sa odvoláva a keď on vie čo sa patrí, tak zrejme ani len netuší, o čom vlastne hovorí. Lebo keby to vedel, tak na tej historickej tlačovke v júni 2020 by sa bol všetkým svojim voličom ospravedlnil, že zneužil ich dôveru a s celou svojou jedenástkou by sa vzdali „svojich“ poslaneckých mandátov a išiel by budovať svoju novú stranu mimo parlamentu. Čestne a férovo. Presne tak, ako to v minulosti urobil exposlanec Radoslav Procházka, keď zakladal stranu Sieť. A tak, ako to robia skutočné mimoparlamentné strany – mimo parlamentu. Pretože on ani jeho Hlas SD nemajú v parlamente čo hľadať.
Áno, podľa ústavy je mandát poslanca NR SR osobný a nepatrí politickej strane alebo hnutiu, za ktoré kandidoval. To je však možno jediný argument, ktorý je na ich strane. No ani osobný mandát im nezakladá žiadne právo aby menili výsledky volieb, aby pendlovali zo strany do strany alebo aby dokonca strany na parlamentnej pôde zakladali! Také právo im nedáva ani ústava ani žiadny iný zákon.
Ba práve zákony, najmä o výkone volebného práva a tiež o rokovacom poriadku NR SR, hovoria trocha inou rečou. A síce, že ešte ako kandidát súhlasí so svojou kandidatúrou a že nekandiduje za inú stranu. Tak ako je potom možné, že mnohí poslanci sú zrazu v iných stranách alebo hnutiach? To svojich voličov naozaj majú len za tých, čo žerú seno? Môže bežný zamestnanec len tak svojvoľne z ničoho nič prejsť na inú pozíciu?
Alebo, že na uprázdnený mandát nastupuje náhradník tej strany alebo hnutia, ktorej mandát sa uprázdnil. Tak podľa tohto paragrafu mali za nich Ficovi nastúpiť náhradníci tak, aby mal Smer SSD toľko poslancov, koľko im zvolili ich voliči. Lenže to by sa musel Pellegrini aj so svojou partiou vzdať smeráckych mandátov a nie ich už tretí rok okupovať. A najnovšie aj chrapúnsky vyplakávať, že oni od štátu nedostávajú žiadne peniaze! Preto tak vehementne od založenia Hlasu SD je ich najväčšou agendou téma predčasných volieb. Vraj jediné a najspravodlivejšie riešenie. Pre koho?
Z uvedeného vyplýva, že ústava a spomínané zákony vytvárajú určitú legislatívnu dieru. A to považujem za ten najväčší vrchol pokrytectva a nezodpovednosti, keď poslanci NR SR – jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu Slovenskej republiky legislatívne diery nielenže neodstraňujú, ale ich dokonca drzo zneužívajú vo svoj vlastný prospech! Nie je to náhodou už aj zneužitie právomoci verejného činiteľa?
Poslanci NR SR sú naši zamestnanci. Prešli výberovým konaním (voľbami) a tak si svoje pracovné miesto (mandát poslanca NR SR) majú vážiť. A ak sa im niečo nepáči, majú právo rozviazať pracovný pomer so svojimi voličmi (vzdať sa svojho mandátu) a svoje miesto prenechať náhradníkom z dotyčnej strany, ktorí majú právo stať sa poslancami NR SR. Presne ako bežný zamestnanec – keď sa mu niečo nepáči, tak môže odísť. Prečo by mal byť poslanec výnimkou? Veď svojim odídením zo strany dáva jasne najavo, že už nemá záujem zastupovať svojich voličov, ktorí mu prejavili dôveru vo voľbách. Tak prečo by mal odídenec zostávať v parlamente iba ako túlavý vlk a naďalej požívať štedré poslanecké výhody?
Keby to takto normálne fungovalo, čo by bolo čestné a férové voči všetkým voličom a občanom Slovenska, za ktorých sa tak radi pokrytecky skrývajú, tak by v parlamente určite nebol taký bordel ako dnes. Právoplatné výsledky volieb 2020 vyhlásené štátnou komisiou zriadenou na základe zákona absolútne neplatia a v parlamente tak okrem právoplatne zvolených strán pôsobia aj „poslanci“ strán a hnutí, ktoré vo voľbách neuspeli alebo dokonca ešte vtedy ani neexistovali (PS, Spolu, Republika, Život NS a Hlas SD)!? Výsmech, pľuvanec do očí všetkým občanom Slovenska a hlavne voličom zúčastneným na voľbách! Načo máme voľby a načo chodíme voliť, keď ich výsledky sú pre zvolených poslancov iba zdrapom papiera? Nepochopiteľné chrapúnstvo.
O pár mesiacov nás čakajú predčasné voľby. Načo? Veď ako vidíme, poslanci nás majú aj tak totálne na háku. A znova si to urobia po svojom. Názor občanov – voličov vyjadrený vo voľbách bude pre mnohých opäť iba výťahom do parlamentu.
Riešenie vidím iba jedno. Keďže mnohí poslanci nemajú česť ani svedomie (ústavný sľub poslanca) ani slušné správanie a dobré mravy podľa etického kódexu poslanca (zákon o rokovacom poriadku), tak by to mali mať zakotvené natvrdo priamo v ústave, konkrétne v článku 81a o zániku mandátu poslanca NR SR, ktorý by mohol byť doplnený aj o možnosť, keď poslanec dobrovoľne odíde zo strany alebo hnutia, za ktoré sa do parlamentu dostal. Má to však jeden veľký háčik – takú novelu ústavy by museli prijať samotní poslanci! A na to určite nemajú gule resp. povedané ich slovníkom, neexistuje na to politická vôľa. A tá občianska ich určite nezaujíma. Takže aspoň teraz vlastne žiadne riešenie. Iba ak by sa voliči konečne spamätali a vyjadrili by to vo voľbách.
Keby bol „poslanec“ Pellegrini športovec a nie „poslanec“ slovenského parlamentu, tak by bol už dávno diskvalifikovaný. Ale keďže tomu tak nie je, tak môže byť aj naďalej spokojným nezaradeným „poslancom“ mimoparlamentnej strany Hlas SD. Je veľmi smutné, že je to žiaľ aj vďaka stále veľkému počtu ich priaznivcov. A tiež vďaka ostatným poslancom parlamentu, ktorí sa tomu všetkému iba alibisticky prizerajú. Prinajmenšom trocha čudná logika. Taká naša. Slovenská. Dôležité ale je, že „poslanec“ Pellegrini predsa najlepšie vie, čo sa patrí. A všetko jedine v záujme vrátenia politickej kultúry.
PS: Pevne verím, že aj keď hlavným „hrdinom“ môjho blogu je „poslanec“ Pellegrini a jeho Hlas SD, lebo to je nie čerešnička ale riadna čerešňa na torte, tak sa v ňom určite našli aj všetci ostatní poslanci NR SR, ktorých sa to týka. A ak náhodou nie, tak im to aspoň takto pripomínam.
