Neveril som vlastným očiam a ušiam, keď som včera (23. 10. 2024) náhodne prepol na tlačovku ministra vnútra.
Matúško asi nebol vo svojej koži – neprevracal očami, nehádzal svoj povestný priblblý úsmev, nejavil známky nervozity a nebol ani arogantným hulvátom.
Ba práve naopak, podľa mňa vyžaroval z neho nepochopiteľne neuveriteľný pokoj, usmieval sa akoby na niečom fičal, odpovedal prítomným novinárom na ich otázky a dokonca pridal aj dva prídavky (odpovedal ešte na dve otázky, keď moderátor ukončil tlačovku).
A aj keď som nevidel celú tlačovku, tak ma v kontexte toho čo hovoril dvakrát pobavil a vybuchol som smiechom.
Svoje odpovede na otázky týkajúce sa jeho včerajšieho spochybnenia výstavby novej nemocnice v bratislavskom Ružinove, ktorú pred cca polrokom schválila vláda a ktorej je aj on členom, ukončil obrovským samoobjavom:
Možno, že sa nevyznám do všetkého!
No a tému ohľadom skutočného zadávateľa vypracovania správy SIS o premiérovom atentáte uzavrel „lichôtkou“ všetkým novinárom:
Niekedy sa tak rád s vami rozprávam, že to aj domotám!
Nuž Matúško, môžete byť kľudný a nemusíte mať nočné mory – naozaj sa nevyznáte do všetkého. Niekedy stačí iba menej rozprávať. To by vám určite potvrdil nie len každý psychológ, ale aj každý normálny človek.
A za to, že sa domotáte, nemôže vaše potešenie rozprávať sa s novinármi, ale to, že sa nevyznáte nie len do všetkého, ale žiaľ ani do toho, do čoho by ste sa mali.
