„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“
Skôr, ako zložíte tento ústavou stanovený poslanecký sľub, veľmi dobre si ho preštudujte a snažte sa mu aj porozumieť. A potom ho hlavne dodržiavajte. Lebo v súčasnosti to vyzerá tak, akoby ste o ňom nikdy ani nepočuli. Aby sa už nikdy nestalo to, čo v tomto skrátenom volebnom období.
Všetci svorne tvrdíte, že karty rozdávajú občania – voliči v slobodných a demokratických voľbách. To je pravda. Ale prečo túto slobodnú voľbu občanov, vy – poslanci NR SR a teda naši zvolení zástupcovia, nedodržujete? Prečo nerešpektujete rozdané karty a robíte si s nimi čo chcete? Takýto mandát od nás – voličov predsa nemáte.
Čo sa vlastne stalo v tomto končiacom volebnom období? Vo voľbách v roku 2020 sme, my – voliči, rozhodli o početnom zložení parlamentu jednotlivými stranami a hnutiami, ktoré prešli volebným sitom. Žiaľ, už krátko po zložení poslaneckých sľubov začali utekať prví odpadlíci, ktorí sa rozhodli nerešpektovať vôľu svojich voličov. Vrcholom bolo, keď iba tri mesiace po voľbách Peter Pellegrini odtrhol od Smeru SSD skupinu ďalších desiatich smerákov a založil priamo na parlamentnej pôde novú stranu Hlas SD a to dokonca so smeráckymi mandátmi, čím nie len oslabil poslanecký klub Smeru SSD celkovo o 11 poslancov, ale chrapúnsky podviedol a zradil všetkých svojich voličov!
Takto to bolo žiaľ celé volebné obdobie, keď utekali ďalší poslanci zo svojich materských strán, keď Sulík doslova rozobral poslanecký klub Za ľudí, rozbili sa Kotlebovci a vznikla Republika, ... A keď hodil uterák do ringu aj Heger, tak bolo vymaľované. Namiesto voličmi zvolených 6 strán a hnutí ich máme teraz pred koncom skráteného volebného obdobia v parlamente asi 12, možno aj viac! Asi sa už v tom nikto ani nevyzná, kto ku komu patrí.
Ako je toto možné v demokratickom a právnom štáte? Akým právom si to vy – poslanci voči nám – OBČANOM a VOLIČOM dovoľujete? Nemali by ste svojich voličov zastupovať od prvého až do posledného dňa volebného obdobia tak, ako musia napr. bežní zamestnanci pracovať na danej pozícii od prvého až do posledného dňa trvania pracovného pomeru? Pre vás – zvolených poslancov neplatia právoplatné výsledky volieb, Ústava SR a iné zákony? To naozaj nemáte ani kúska úcty a charakteru a skutočne nás máte iba za nesvojprávnych hlupákov?
A aké to má dôsledky? V prvom rade to je totálna DEHONESTÁCIA slobodných a demokratických volieb a PODVOD na voličoch nie len tých strán a hnutí, z ktorých dotyční poslanci chrapúnsky zdrhli. No a samozrejme zbytočné predčasné voľby, pretože vládna koalícia týmto spôsobom stratila najprv ústavnú a potom aj potrebnú väčšinu. Keby ste si vy – poslanci nerobili čo chcete, keby ste nepresadzovali vlastné záujmy pred záujmami občanov, keby ste rešpektovali rozhodnutie svojich voličov a nimi rozdané karty, tak by vládna koalícia aj po odchode Sulíkovcov mala pohodlnú väčšinu 82 poslancov (OĽANO 53 + Sme rodina 17 + Za ľudí 12). Nehodnotím tým vládnu koalíciu, ale poukazujem na princíp.
Keď sa na to pozrieme napr. aj z pohľadu opozičného Smeru SSD, tak oni prišli o 11 Pellegriniovcov, čím sa ich poslanecký klub z pôvodných 38 zvolených poslancov zmrštil na 27 a tým pádom už Fico nemal ani potrebných 30 poslancov, ktorí sú potrební napr. na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR alebo podania na Ústavný súd a to napriek tomu, že voliči si to želali svojim volebným rozhodnutím. Samozrejme, že Fico s tým nemohol nič robiť, lebo akonáhle by sa ozval, tak by mu to ostatní otrepali o hlavu, nakoľko keď bol Smer SSD v predchádzajúcich volebných obdobiach jednotný, tak mu takéto preskupovania poslancov v iných stranách plne vyhovovali.
Pritom ale vôbec nejde o nejaký Smer SSD. Ide o princíp. No a napr. poslanecké kluby Za ľudí a Kotlebovcov zanikli úplne. Akým právom prišli ich voliči o toľkých zvolených poslancov? Veď oni predsa nejako rozhodli a niekto sa len tak rozhodol, že to bude inakšie. Načo potom chodíme voliť? Bude to podobné aj po nadchádzajúcich voľbách a budete, vy – novozvolení poslanci, naše rozdané karty už konečne rešpektovať alebo opäť poslúžime iba ako potrebný komparz na ceste za vašou skvelou dočasnou budúcnosťou? A opäť budeme mať parlament plný „nezaradených poslancov mimoparlamentných strán“?
Ospravedlnenia typu, že mandát poslanca je osobný jednoducho neuznávam. Nemyslím si totiž, že mandát poslanca je osobný, teda vlastný a že si môžete robiť čo chcete. Pretože v Ústave SR v článku 73 odsek (2) sa hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov a svoj mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. A aj keď nie som právnik, tak som presvedčený, že VYKONÁVA OSOBNE znamená, že sa zvolený poslanec OSOBNE zúčastňuje rokovaní NR SR a rôznych výborov, že sa OSOBNE prezentuje, že OSOBNE hlasuje, že OSOBNE ... A teda nie, že je jeho vlastníkom a môže si s ním robiť čo uzná za vhodné.
A aj keby som nemal pravdu, tak od každého poslanca NR SR očakávam ten najvyšší stupeň cti, svedomia, charakteru, občianskej aj politickej kultúry voči občanom SR a hlavne voči svojim voličom. Očakávam, že keď ich podrazíte a zradíte, tak sa slušne ospravedlníte a svojho mandátu sa vzdáte v prospech náhradníka danej politickej strany alebo hnutia, ktorý má záujem svojich voličov zastupovať. A toto vám Ústava SR v plnej miere umožňuje možnosťou vzdať sa svojho mandátu podľa článku 81. To by sme ale nesmeli byť na Slovensku, kde aspoň doterajším poslancom spomínané vlastnosti zjavne chýbajú a prekvitá u nich hlavne pokrytectvo, alibizmus, dehonestácia volieb, občianskej a politickej kultúry a hlavne neúcta k občanom a svojim voličom.
Na odídenie zo strany alebo hnutia z akýchkoľvek dôvodov má ktorýkoľvek poslanec samozrejme právo, to vám nikto neupiera. Mali by ste to ale urobiť slušne a čestne voči svojmu voličovi, ktorý vám prejavil alebo prejaví svoju dôveru. A nie podlo a chrapúnsky ako napr. už spomenutý „poslanec“ Pellegrini, ktorý mal naviac tú drzosť, že na smeráckych mandátoch dokonca vybudoval priamo na parlamentnej pôde novú stranu, s ktorou bez účasti vo voľbách, bez akéhokoľvek volebného programu a žiaľ za obrovského alibizmu ostatných poslancov nemal problém vydržať celé volebné obdobie v parlamente. A tento chrapúň dnes opäť drzo kandiduje ako ten „najčestnejší“ spasiteľ tohto národa s tými najpopulistickejšími sľubmi, na ktoré mu môžu naletieť naozaj už iba snáď tí najnaivnejší občania. So sľubmi, ktoré ako dlhoročný smerák a dokonca aj predseda vlády mohol už dávno naplniť, ale ako dobre vieme, tak zrejme prezieravo nenaplnil. Lebo to by asi nemal teraz čo sľubovať.
Vážené panie a páni poslanci, som neskutočne šťastný, že spoločne s ostatnými spoluobčanmi môžeme byť aspoň týchto niekoľko týždňov objektom vášho záujmu. Smutné je len to, že vám to vždy vydrží iba tak krátko a onedlho opäť zaujmeme naše stabilne posledné miesto v rebríčku vašich osobných a straníckych záujmov. Alebo, že by to už konečne po viac ako 30 rokoch samostatného Slovenska bolo tentokrát ináč? Nuž, necháme sa prekvapiť. Aj keď osobne tomu neverím napriek tomu, že som celoživotný optimista.
