Tibor Gašpar, novozvolený podpredseda parlamentu podľa vlastných slov už tri roky vysvetľuje na tlačovkách, že je nevinný a preto nevidel žiadny problém so svojou kandidatúrou na túto funkciu.
Možno je naozaj nevinný, ale na to, aby svoju nevinu dokázal resp., aby mu bola dokázaná vina, máme predsa aj na Slovensku ešte stále nezávislé súdy. Tlačovky Smeru preto nemôžu byť v žiadnom prípade miestom jeho očisty a „poľahčujúcou okolnosťou“ jeho kandidatúry na poslanca NR SR a už vôbec nie ešte aj na zvolenie za podpredsedu tohto jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu!
Chápem a rešpektujem prezumpciu neviny. Ale nad ňou by mala byť morálka, česť a svedomie, slušnosť a zodpovednosť nie len samotného kandidáta ale aj celej strany voči všetkým občanom nie len na takúto vysokú funkciu, ale už aj na „radového“ poslanca NR SR prípadne na člena Vlády SR! Ale to by sme na Slovensku chceli asi príliš veľa. A od súčasných koaličných „profíkov“ to nemôžeme očakávať ani náhodou.
Obvinenie prípadne zrušenie obvinenia paragrafom 363 je v súčasnej koaličnej politike žiaľ už skôr štandardom ako výnimkou. Veď popri Tiborovi Gašparovi je ďalším obvineným podpredsedom aj Peter Žiga z Hlasu SD a v ničom im hanbu nerobí ani tretí zo štvorice podpredsedov NR SR – „národniar, vlastenec“ a postrach bratislavských semaforov Andrej Danko, ktorý nemal žiadny problém ani so Šutaj Eštokovou „garanciou“, že po jeho príchode na Ministerstvo vnútra budú platiť zákony pre všetkých občanov rovnako. Preto jediným logickým vysvetlením „čestného“ a „spravodlivého“ ukončenia jeho prípadu je, že Andrej Danko nie je občan.
Štatistiku im teda „kazí“ iba posledný z podpredsedov NR SR – Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska.
Morálka, česť a svedomie, slušnosť a zodpovednosť voči všetkým občanom vôbec netrhá žily ani samotnému premiérovi a ministrovi obrany a zároveň podpredsedovi Vlády SR, obidvom najznámejším Robertom – Ficovi a Kaliňákovi, ktorí boli svojich obvinení zbavení kontroverznou tri šesť trojkou.
No a čerešničkou na torte je „nadstranícky“ koaličný prezident Peter Pellegrini, ktorý síce obvinený nebol, ale podozrivý a nie len z korupcie áno. Voliči a prezidenský úrad mu však zabezpečili kľudný spánok na najbližších päť rokov, pravdepodobne však navždy.
Je preto prinajmenšom zarážajúce a nedôstojné, že tri kľúčové inštitúty reprezentácie a riadenia našej krajiny – Prezident Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky a Vláda Slovenskej republiky – sú obsadené bezcharakternými ľuďmi bez akýchkoľvek morálnych zábran a bez akejkoľvek vlastnej sebareflexie, čo by už nemalo nechať chladnými ani ich vlastných a zrejme veľmi naivných alebo aj mnohých niečim veľmi zaviazaných voličov, ktorí ich do týchto pozícií žiaľ (ne)pochopiteľne kvalifikovali.
Verme, že ich vytriezvenie nebude trvať dlhšie ako maximálne toto volebné obdobie a už po ďalších parlamentných voľbách sa budeme môcť opäť vrátiť na cestu budovania demokratického a právneho štátu, vzájomnej čestnosti a slušnosti, na ktorej máme momentálne zaradenú spiatočku.
Atentát na premiéra krajiny je v každom prípade hrozný a odsúdeniahodný čin. Lex atentát ale nepovažujem za žiadne riešenie najmä v kontexte toho, že zodpovedný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa krátko po incidente s plnou vážnosťou vyjadril, že nikto nezlyhal, z čoho sa dá usudzovať, že sa vlastne nič dramatické nestalo.
Preto je podľa mňa toto prehnané koaličné šialenstvo a Lex atentát len ďalším pľuvancom a výsmechom nie len všetkým slušným a čestným občanom, ale hlavne obetiam a ich pozostalým akejkoľvek násilnej trestnej činnosti ako napr. Ján a Martina, Tepláreň, Daniel Tupý, Róbert Remiáš, ...
Rýchlosťou, akou dokázali títo hrobári demokracie a právneho štátu pripraviť a schváliť Lex atentát, prekonali aj rýchlosť, akou bola vyšetrená a uzatvorená banálna dopravná nehoda s normálnym ľudským príbehom nenormálne arogantného chrapúňa Andreja Danka, čím opätovne iba potvrdili svoje nechutné papalášstvo, chrapúnstvo a nekontrolovateľne nebezpečnú aroganciu moci!!!
A ak už mali potrebu nejaký LEX pripraviť a schváliť, tak mohli pouvažovať skôr o nejakom Lex politická kultúra, morálka, česť a svedomie, slušnosť a zodpovednosť na slovenskej politickej scéne. Lebo takýto zákon a hlavne jeho dodržiavanie by bolo pre Slovensko a jeho občanov podstatne prospešnejšie.
