Na (nie len) Pellegriniho populistické tlačovky musí mať človek poriadne silný žalúdok. Kvôli objektivite názorov sa aspoň občas snažím so zaťatými zubami podstúpiť tento masochizmus. Dnes (15. 8. 2023) som sa o to pokúsil znova, no po nejakých 6 minútach som to zbabelo vzdal.
Silný program pre silný štát bola aj pre mňa silná káva. A to dokážem toho vydržať naozaj veľa. Napriek tomu aj z týchto niekoľkých minút ma predsa len niečo zaujalo. A síce krátka pasáž o zodpovednosti, z ktorej doslovne citujem: „ ... zodpovednosť za riadenie štátu musí zostať naspäť u predsedu vlády a ministrov, ktorí v demokratických voľbách dostanú mandát od ľudí a nesú potom aj samotnú zodpovednosť ...“.
Nechcem tu teraz polemizovať o tom, prečo doteraz (mám na mysli 12-ročné smerácke vládnutie, ktorého bol Pellegrini neoddeliteľnou súčasťou) tu nebol nikdy „silný program pre silný štát“, ale ako realita ukazuje, tak tu bol jedine silný program pre našich ľudí.
V krátkosti sa ale pristavím pri tej zodpovednosti predsedu vlády a ministrov. Nechcem ich zodpovednosť nijakým spôsobom spochybňovať alebo zľahčovať, ale aká je to zodpovednosť, keď vlastne nenesú žiadnu zodpovednosť. Ak je niektorý minister alebo aj predseda vlády nezodpovedný alebo neschopný a náhodou je aj odvolaný, tak ho nečaká úrad práce, ale zaslúžený „trest“ v podobe poslaneckej lavice bez akejkoľvek zodpovednosti a možno ešte aj s vyšším platom!
„Presne“ tak, ako v bežnom živote. Keď vyhodia akéhokoľvek zamestnanca napr. kvôli nezodpovednosti alebo neschopnosti a ak nemá ihneď inú prácu, tak on môže ísť naozaj tak akurát na ten úrad práce. Ďalší jasný dôkaz toho ako sme si ústavne všetci rovní.
A toto končiace skrátené volebné obdobie je asi tým historicky najextrémnejším príkladom môjho tvrdenia. V parlamente sedí totiž celá vláda – obidvaja jej bývalí premiéri aj so všetkými ministrami!!! To len tak za trest. Alebo snáď za odmenu? Výsmech všetkým občanom tejto ťažko skúšanej a silno polarizovanej krajiny.
