„Slovenská národná strana na stretnutí s predsedom vlády deklarovala absolútnu podporu tejto vláde.Predseda Slovenskej národnej strany ponúkol na rokovaní všetky pozície Slovenskej národnej strany, vrátane ministerstiev a iných nominácií, s cieľom uspokojiť každého, s kým bude predseda vlády rokovať.“ Napísal vo svojom pondelkovom (17. 2. 2025) facebookovskom statuse Andrej Danko.
Akosi som v ňom ale nepostrehol, či ponúka aj tú svoju pozíciu – podpredsedu NR SR a svoj poslanecký mandát. Lebo ak chcel niečo ponúknuť, tak tým mal začať. A mal to urobiť už dávno, najneskôr na druhý deň po zrámovaní toho bratislavského semafora. Vtedy by to malo ešte akú takú výpovednú hodnotu. Dnes sú to už iba prázdne slová zúfalého tragikomika, ktorého politický koniec sa blíži rýchlejšie ako sa mu mohlo snívať v tom najhoršom sne.
Takto si svoj politický comeback určite nepredstavoval. Konár si ale podpílil on sám.
A začal s tým už počas volebnej kampane, keď pospájal všetky „národné sily“ čo v preklade znamená všetkých takých istých nezvoliteľných zúfalcov a vychcancov ako bol a stále je on sám.
„Národné sily“, ktorých srdcia mali podľa Danka biť silnejšie za národ ako za nejaké limuzíny alebo funkcie (povedal na tlačovke 18. 2. 2025). Ako silno to malo byť ukázal všetkým práve on, ktorého srdce bilo za národ tak silno, že na dlhé mesiace zablokoval parlament a celú koalíciu svojou „národnou“ požiadavkou byť predsedom NR SR až to vyvrcholilo do súčasnej stále nekončiacej koaličnej krízy.
Ako silno mali biť ich srdcia dokázal aj spoločne s Huliakom, ktorého stranu podvodom prepašoval do parlamentu. A dnes chce Huliak plniť sľuby svojim voličom, ktorých hneď na začiatku zradil a odrbal vstupom na kandidátku SNS. Vtedy mu na značke jeho strany a na jeho voličoch vôbec nezáležalo. Až také silné srdcia majú títo samozvaní „národniari“.

Prachy sú prachy, korytá sú korytá. Občania až na poslednom mieste. Tam, kde tlkot ich „národných“ sŕdc už takmer ani nepočuť.
No a takíto oddaní srdciari spravujú našu krajinu. A to len preto, že státisíce našich spoluobčanov nemajú žiadnu sebaúctu, že nemajú žiadnu úctu k vlastným rodinám a ani k našej krajine. Pretože keby mali, tak by nemohli voliť takýchto do seba zahľadených zúfalcov.
Na záver si už len dovolím parafrázovať slová Andreja Danka, ktoré som použil v názve tohto blogu: